nedeľa 29. januára 2012

Aj takto sa dá :-)

Môj bývalý spolužiak ešte zo základnej školy sa nechal inšpirovať jedným z mojich receptov. A keďže som od prírody človek zvedavý, chcela som vedieť, ako jeho vypekanie dopadlo.
S jeho dovolením to tu uverejňujem, pretože jeho resumé z vypekania sa mi veľmi páčilo, príjemne som sa pobavila a hlavne je plné energie, a odhodlania do pečenia :-)

No dopadlo to dosť zle:(
Cesto bolo ešte v pohode. Síce mi troška trvalo ( asi tak 20 min ) kým som došiel na to, že zmiešať maslo a múku sa nedá varechou... Ale google ma zachránil:)
Tak som si spravil cesto. Potom som ho hodil do chladničky a išiel na tú plnku.


Zistil som, že nemám doma váhu, takže moja plnka je mega a fakt že mega sladká. Mal som teraz jeden kúsok a cukru mám dosť na ďalší týždeň. Keby som bol cukrovkár, tak hneď po prvom hryze idem do neba.
Ale keď som to koštoval, ešte v surovom stave, tak to bolo super, také kyselkavé... No cesta som mal málo a plnky veľa. Bavilo ma šúpať tie jablká, lebo som sa snažil ho ošúpať na jeden krát. Tak som ošúpal 6 jabĺk:-D Samozrejme valček som doma nemal, ale pivová plechovka na vareške bola výborná náhrada.


Hodil som to do trúby a rozmýšlam, že kde mám nastaviť 180 stupňov. Aha.. ja mám plynovú rúru:D A to som ešte 10 min prichádzal na to, ako to vôbec funguje. Prvýkrát som skúšal rúru v tomto byte. No všehovšudy trúba, keď ide na plný plyn, tak to robí určite viac ako 180 stupňov, lebo po 5 minútach sa okolo toho koláča spravila taká pena, čo úplne bublala a horela- som myslel že ten koláč ožíva.
Fakt, jak z tej rozprávky pekařúv císař císařúv pekař, keď dali tú guličku do toho golema. Tak som to stíšil a 20 min čakal. Ked som potom s očakávaním otvoril rúru, že uvidím niečo, ako máš ty v obrázku, no strašný záchvat smiechu som dostal:D.
Môj finálny výsledok som ešte ozdobil kvôli kamošovi a jeho frajerke, lebo sa spolu konečne asi po 8-mich mesiacoch dali dokopy, tak nech sa potešia a zasmejú. Ved čo, nebudeme smútit:)


Takže asi takto no. Je to smutné ako to dopadlo celé, ale na druhú stranu, mal som fakt super večer, moc moc som sa bavil. To bolo asi tak, že záchvat smiechu, potom som sa ukludnil, bo už som sa nemohol smiať a potom zasa. Ako som ti písal, mňa to hrozne moc baví, fakt, že som si to užíval ( a nie len tým, že som sa smial ) ale tie výsledky:)
A tak je mi to jedno, robím to pre seba. A dobre, že nemám priateľku, lebo s týmto by ma vyrazila:DD Tri hodiny stráviť pri koláči a potom doniesť toto:DDD

No, ja osobne mám pocit, že môjho kamoša varenie a pečenie baví. Má z toho radosť a o to ide vždy. Už teraz sa teíšm, s čím na mňa príde na budúce. Dnes som mu posielala recept na citrónové mafiny. Dúfam, že mi nezabudne poslať aj obrazovú dokumentáciu jeho výsledku:-)

sobota 28. januára 2012

Jablká, mak a červené víno. V koláči. Od Kamily.

Nedeľa, a hlavne večer, je pre mňa taký ten "posvätný" čas, kedy naozaj odmietam niečo robiť. Len sa tak bezprízorne pohybujem po bytíku. Najčastejšie zaparkujem pred telkou a pozerám, čo Kamila M. pácha v kuchyni s istým Michelinovským kuchárom. Málokedy ma recept zaujme. Ale tento sa mi páčil. Vďaka tejto božskej rovnici. Jablká+mak+červené víno.
A výsledok? Krásne nekonečno plné vône cabernetu a chuti sladkých jabĺk.


Čo treba na cesto:
300g polohrubej múky, 150g masla, 75g kryštálového cukru, 2 žĺtka, 3 PL smotany.
Všetko som spolu zmiešala na tuhšie cesto. Trochu ma jedovalo cesto jedno škaredé na začiatku, ale po tom, čo som tam pridala sladkú smotanu, ustúpilo, a nechalo sa spracovať pekne do hladka. V chladničke som ho nechala oddychovať cca 40 minút.


Oddýchnuté cesto som dala do tortovej formy, popichala vidličkou a pri 180 stupňoch som ho dala piecť na 10 minút.


Na plnku je treba:
cca 750g jabĺk (ošúpané a pokrájané na mesiačiky), 150g maku pomletého s 25g kryštálového cukru, 100ml červeného vína, šťava z 1/2 citróna, 2 žĺtka, 3 bielka vyšľahané so 100g kryštálového cukru.
V miske som poriadne zmiešala mak, červené víno, 2 žĺtka, šťavu z pol citróna a nakoniec som pridala bielka vyšľahané s cukrom.


Cesto som vytiahla z rúry a trochu som vrstvila. Na spodok som dala vrstvu jabĺk. Tú som poliala trochou makového krému. Na to som dala znovu jablká. A tie som nakoniec zaliala zbytkom makového krému. V rámci možností som vrch trošku uhladila.


Pri 180 stupňoch rúra piekla cca 55 minút. Krásne do opálena :-) Pomoc. Koláč chytil krásnu vôňu červeného vína, ale na chuť je cítiť jedine mak a šťavnaté jablko...Nieje o čom :-) Prudko jedlé :-)





streda 25. januára 2012

Milé ocenenie.

Jedno veľké waaaaau. Ďakujem krásne Martinke a Ele za ocenenie, je to pre mňa veľké poďakovanie a zároveň aj výzva, aby som sa mohla posunúť ďalej.


Dodržiavam pravidlá, a preto medzi ocenené blogy za moju osobu patria:
Tomáš http://www.foodissimo.eu/
Lucka http://lucylovetobake.blogspot.com/
Kinga http://kingablogger.blogspot.com/
Anetka http://anetagoesyummi.blogspot.com/
Peťo http://vinoforum.blogspot.com/

Varila a varím si skôr pre radosť a pre svoju rodinu a pred nejakým časom by ma ani nenapadlo, že o tom budem písať na samostatnom blogu, a ešte k tomu sa budú moje recepty páčiť aj iným :-)

Ďakujem ešte raz všetkým za inšpiráciu, a dúfam, že sa budeme stále častejšie stretávať pri dobrom jedle a víne :-)

nedeľa 15. januára 2012

Hotel Amade Chateau. Výlet do minulosti.


Ježiško doniesol ženskému osadenstvu mojej rodiny (až na mňa, ja som strážila doma psa :-) ) víkendový relax pobyt v tomto zámočku. Pre mňa nepoznané miesto, tak sme sa rozhodli, že tam baby pôjdeme zaviesť. No a hneď sa pozrieme na vychýrenú kuchyňu tohto hotela. A ja som bola o to viac zvedavá, pretože som chcela vidieť na vlastné oči jedlá od kuchára, kt. sa umiestnil na treťom mieste prestížnej súťaže Bocuse d´Or.
Trafili sme veľmi ľahko. Smerom von z Bratislavy sme išli stále rovno :-) Po ceste sme stretli aj pár smerujúcich tabúľ, kt. nás uisťovali, že ideme naozaj správne.
Hotel sa nachádza v malom mestečku Vrakúň. Prvú vec, kt. som si všimla, keď sme tam prišli, bolo krásne ticho. Žiadne autá, hluk. Iba ticho a pokoj všade okolo nás.


Hotel som si gúglila predtým, ako sme tam šli, ale pohľad naživo predčil všetky moje očakávania. Pri nádherne zrekonštruovanej budove tohto kaštiela sa mi trochu zatajil dych a ešte viac som s napätím očakávala, čo ešte uvidím :-) Predsa len, kto by nechcel byť na chvíľku za zámockú pani :-)J
Pri vstupe do kaštieľa nám otvorili dvere (!!!!!). Pre niekoho je to možno slabé, príp. snobské gesto, ale sem sa to geniálne hodí a pre mňa maličkosť, ktorá zdokonalí celkový dojem z vnímaného okolia.
Privítal nás tamojší concierge s usmievavou príjemne pôsobiacou recepčnou. Sestra zahlásila účastníčky pobytu a následne sme sa vzdialili do hotelovej reštaurácie na obed.
Jeeeej, veď to je ako manoir, kde som pracovala jedno leto vo France. Preletelo mi hlavou. Akurát steny reštaurácie boli inej farby :-)



Usmiaty čašník nás privítal a usadil k stolu, kt. sme už mali pripravený. Pekne aj s menovkou. Rozdal nám jedálne lístky a nechal nám decentný čas na výber jedla. No a tu pre mňa nastal problém. Čo si vlastne dať??!??!?
Jedálny lístok bol zostavený prehľadne, decentne, zaujímavé, nečakané kombinácie na nás pozerali z každej ponuky. Okrem jednotlivých chodov, boli na výber aj dve menu. Aj som chcela jedno vyskúšať, ale rozhodla som sa ísť jednoduchšou cestou.



Ok, predjedlo nebol až taký problém, mušle sv. Jakuba zbožňujem, lásku k nim som si vypestovala ešte vo Francúzsku. Horší bol výber hlavného jedla. Tam som váhala medzi bravčovým a divinou. Tak som si povedala, že si nechám poradiť od obsluhy. Predsa len, poznajú tie jedlá lepšie, pracuje s nimi každý deň. Voľba padla na divinu. A mohli sme začať :-)


Pred predjedlom sme dostali amuse bouche v podobe bylinkového masla s morskou soľou a doma pečeným chlebom s tekvicovými semiačkami a orechami.



Pomoc. Ten chlieb bol geniálny. Dostali sme ho ešte jemne teplý. A tá chrumkavá kôrka navrchu. By som zjedla aj celý košík. Ale musela som si nechať miesto aj na ostatné pokušenia, kt. ma čakali.
Predjedlá sme skúsili dve.



 Vyššie spomínané mušle sv. Jakuba na masle s karfiolovým krémom. Krása. Pre mňa nepoznaná kombinácia, ešte ma nenapadlo spojiť dary mora a karfiol. Som rada, že tu sa tak stalo a mala som príležitosť ochutnať.



Moje spoluhodovníčky sa rozhodli pre Ochutnávku husacích dobrôt, husacia pečienka na rošte podávaná na ovocnom chlebíku a husacia pečienka s tokajskou želatínou a hruškou. Želatina ma tam zaujala najviac, bolo to osvieženie a výmena za klasicky používané jablkové želé. Prečo nie.


Vyskúšali sme aj jednu ich polievku. Rizlingová krémová zo sladkých zemiakov s domácimi pečenými rezancami. OK.
Nech sa páči, prehľad hlavných jedál.
Vidiecke kura podávané s paprikovými zemiakmi a kelom.



Jednoduché, vyvážené jedlo so správnym pomerom všetkého, čo tam má byť. Ku koncu nám chýbalo trochu zemiakov. Nahradili sme ich fajnovým chlebom z domácej produkcie, už vyššie spomínaným.
Filé z jelenieho chrbta so sladkými zemiakmi a závinom z lístkového cesta plnený gaštanovým pyré.



Zemiaky boli geniálne. A ten závin. Gaštany vnútri krásne dochutené. So sladkými zemiakmi krásne ladili a dopĺňali sa. Mäso bolo fajn, krásna chrumkavá kôrka na vrchu, akurát pre mňa ženu by som zvolila trochu viac prepečený stred. Ale inak jedlu naozaj nemôžem nič vytknúť. Nemám čo.
Mali sme aj jednu bezmäsitú voľbu. Rizoto s cviklou, chrenom a parmezánom.


Nedá mi nespomenúť ešte jednu vec. Nie je ľahké stolovať v takomto prostredí. Nie každý sa môže cítiť dobre, nemusí mu sadnúť prestieranie, zariadenie, zloženie lístka, prípadne mix toho všetkého okolo.
Rada by som vyzdvihla obsluhujúci personál, kt. sa správal úslužne, ale nie vtieravo, nútene, alebo povrchne. Už som zažila pár lepších podnikov, kde na vás obsluha vie pozrieť ako na menejcenných. Ale tu to bolo presne naopak. Úprimne sa usmievajúca obsluhu, kt. príde s jedlom správny čas, zbytočne vás nezaťažuje otázkami, vie vám ponúknuť vhodné jedlo, víno, poradí, vysvetlí patrí presne do takéhoto typu prevádzky. Ja osobne som z nich mala veľmi dobrý pocit, že tam naozaj patria a HLAVNE, čo je geniálne cítiť, že ich práca baví. (a ak ich nebaví, tak to nieje vidieť).
A neboli to len obsluhujúci v reštaurácií, bola to aj milá recepčná a concierge, kt. nám otvoril dvere a odniesol kufre. Pri takýchto podnikoch stojí a padá celkový dojem na zamestnancoch. A tu je jasne vidieť, že nemajú kam padnúť. Iba stáť a rásť :-)

Dezert, kávu a čaj sme sa rozhodli dať si v ich salóniku Patisserie. Mne sa tam tuším páčilo najviac, salónik je zariadený v mojich obľúbených farbách a tónoch modrej a hnedej. No nieje krásny :-)



Ja som si dala čokoládový koláč Amade a ešte sme skúsili tvarohový rez.



Všetko dobré sa raz musí skončiť, a tak sa blížila do finále aj moja cesta za dobrotami. Čas nás trochu tlačil, a tak som ešte dievčatá môjho rodu bola odprevadiť na izbu. Predsa len som bola zvedavá, ako to tam vyzerá. Recepčná nás odprevadila na izbu, kde nám všetko ukázala, ako čo funguje, odovzdala časový harmonogram procedúr, poinformovala nás o čase podávania raňajok, odovzdala kľúče od izby.
A našla som tam zariadenie z domčeka pre bábiky :-)





Keď som vošla dnu, mala som pocit, že sa čas zastavil v tú správnu dobu, a že mi bude už len dobre. A tak aj bolo :-)


P.S. všetko sme si hradili sami. Fotky sú moja tvorba+ jedna stiahnutá zo stránky hotela.



pondelok 2. januára 2012

Pizzové koláčiky

Na Silvestra som išla mimo domova, zakotvila som u mojej sestry. Čistá papučová kultúra. Ale aby som tam nešla iba tak naprázdno, tak som sa predsa len poistila menším občerstvením. Aby mali naozaj dôvod prichýliť ma :-)


Recept som našla ani neviem poriadne kde. A vlastne to začalo tým, že som hladala niečo úúúplne iné, a stretla som tento.
Ale tuším to nejak tak aj býva, že keď človek najmenej hľadá, stretne niečo dobré, príp. to najlepšie...

Čo je potrebné na cesto:
400g hrubej múky, 1/2 kocky droždia, 3 PL lyžice olivového oleja, 2 ČL soli.
Najskôr som pripravila kvások. Pre mňa v príprave kysnutého cesta menšia zmena, droždie som nechala rozpustiť v 250 ml teplej vody.


Medzitým som nachystala múku, soľ a olej. K tomu som pridala rozpustené droždie. Poctivo som celú masu premiešala, nech sa všetci zúčastnení poriadne zoznámia a urobia si riadnu kysnutú žúrku. Cesto som dala do teplého brlohu, kde sa krásne nafučalo a asi za hodinku vykyslo do krásy.

foto pred...
...a po :-)
Nakoniec som cesto vyvaľkala. Dalo mi to trochu zabrať, cestíčko je krásne elastické, takže to, čo som vygúlala, sa mi pekne vrátilo späť. Spálila som trochu viac kalórií, ako som zvyknutá pri prácičke s cestom, ale výsledok stál za to :-)
Rozdelila som cesto formičkou na kolieska, a tie striedavo ozdobila olivami, čerstvými rajčinami (alebo paradajkami? netuším, čo je správne spisovne :-) ), tymianom. Potrela som to olivovým olejom, kde som šupla cesnak a trochu soli. Z tejto dávky mi vyšlo 12 kúskov + 2 menšie štangličky.


Pri 230 stupňoch som rúru nechala koláčiky opaľovať cca 20 minút.  Po vybratí z rúry som ich potrela ešte raz cesnakovým olejom. Chybička krásy pri tomto recepte je jedine to, že pri takejto teplote je 100% pravdepodobnosť, že sa chytí ozdoba navrchu.
Na chuti to ale nezobralo. Boli dobré, moji silvestrovskí hostitelia sa nesťažovali :-)