Máme tu vííííkend!
A čo patrí k víkendu? Poctivý obed predsa. Je pravda, že tento víkend to poruším, mám v pláne lietať kade tade, takže budem improvizovať, ale mám tu pre vás v zálohe jeden recept, ktorý sa oplatí vyskúšať. A nielen recept, ale aj hlavná surovina, ktorá figuruje v tomto recepte...
V tomto recepte som spojila dve kráľovské výsady. Prvou je samotné kura, má originál od chovateľa označenie kura kráľovské. Najskôr teda poďme k tomu, prečo je kráľovské. Aby kura získalo tento titul, musí sa dostať do welfare chovu.
Hlavným cieľom welfare chovu je zlepšenie životných podmienok vo výkrme hydiny prostredníctvom zníženia zaťaženosti plochy, zvýšenej kontroly, predĺženia stanovenej dĺžky výkrmu a iných požiadaviek. Práve takýcto chov sa prejaví na výbornej kvalite mäsa a jeho chuti.
Okrem tohto, ku kuraťu sa hneď od začiatku pristupuje kráľovsky, veď už sa len pozrite na tie podmienky, v ktorých si žije:
kuriatko má kontrolovaný výbeh, má presne stanovený rozmer výbehu, koľko minimálne (!!!) musí mať na prechádzky, má predpísaný minimálny objem a hĺbku podstielky, chodia ho 2x za deň kontrolovať, ako sa má, má predpísanú teplotu, v ktorej môže žiť, má svetelný režim, takže vie, kedy treba reálne chodiť spať, a mnoho ďalších.
To keď takto okolo toho kuriatka zamestnanci behajú, tak si k nemu vypestujú až rodičovský vzťah, si ani nechcem predstaviť, ako vyzerá ich lúčenie...
Čo sa mi najviac páči, že je naozaj a len slovenské (takže rozumie všetkým, ktorí okolo neho behajú), nieje dopované žiadnymi zbytočnosťami a má dostatok voľnosti a nieje v strese.
To bolo vidieť aj na tom mäse. Keď som ho otvorila, malo takú špecifickú vôňu. Niečo v tom zmysle, ako keď otvoríte obal s argentínskymi steakmi, tiež má to mäso svoju špecifickú vôňu a tak je to aj pri tomto kráľovi. Prvé, čo si teda všimnete, je vôňa.
Druhú vec, ktorá je iná, ako pri importovanom mäse zo zahraničia je farba. Kura bolo tak správne žlté, s jemnou, akurátnou vrstvou tuku.
Ono, keď sa vám niečo takéto dostane pod ruky, poviete si, že pomoc, aké to blafy človek vlastne kupuje...
Dávam určite do pozornosti oficiálnu stránku dodávateľa, ktorým je HSH Veľké Zálužie.
Palec hore dávam za podrobné informácie o kráľovskom kurati a fotky, ktoré majú na webe, aby si človek vedel lepšie predstaviť, ako vyzerá dorastajúce kurča. šikovná je aj podstránka s radami a zaujímavosťami, kde je napríklad krásne vysvetlené, prečo kupovať celé kura.
A teda ešte aby som sa dostala k tej druhej kráľovskej výsade. Tou je tentokrát spôsob prípravy. Rozhodla som sa pre pomalé pečenie kuraťa na nižšej teplote a pri dlhšom čase. Vo všeobecnosti je to môj obľúbený spôsob prípravy a tak nejak mi to k tomuto fešákovi aj pasovalo.
takže pripravte si:
maslo, mletú červenú papriku, med, citrón, cesnak, rozmarín
kura kráľovské
soľ, korenie
cca 4 hodiny času na pečenie
pekáč
Na začiatok som si nechala rozpustiť menšiu hrudku masla, pridala som 2 čajové lyžičky mletej červenej papriky, 1/2 polievkovej lyžice medu a šťavu z polovice citróna.
Kura umyjete, z každej strany a do každého záhybu dáte soľ a čerstvo mleté korenie. Dovnútra kuraťa dáte neošúpané strúčiky cesnaku, citrón a vetvičky rozmarínu. Takto naplnenému kuraťu uviažete nohy, aby sa počas pečenia zbytočne neotvorilo a náplň mu nevypadla.
Pripravené kura dajte do vymasteného pekáča a zvrchu ho potrite pripravenou marinádou. Prikryjete ho alobalom a pri 150 stupňoch ho necháte piecť. Po 45 minútach kura otočíte a potriete marinádou. A dáte znovu piecť. Marinádu nemusíte minúť hneď na začiatku, ak vám trochu ostalo, môžete ňou kura masírovať aj postupne počas pečenia.
Kura pečiete štýlom 45+15- to jest 45 minút z jednej strany a 15 minút z druhej strany. Čiže každých 45 a 15 minút kura kontrolujete a točíte. Tým zabezpečíte to, že sa vie obaliť krásne vo svojej vlastnej šťave a tiež že sa vie opiecť z oboch strán.
2. hodina
3. hodina
4. hodina
Ak chcete mať kura naozaj dozlatista opečené na posledných 15 minút pridajte teplotu na 190-200 stupňov a nechajte tam kura trošku opáliť.
Ja som ku kuraťu jeden deň urobila šalát s pečenými rajčinami a na druhý deň šalát s quinoou, pýtala sa mi k tomu ľahšia príloha ako klasika zemiaky alebo ryža.
Toto všetko a ešte viac nájdete na:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára