nedeľa 15. januára 2012

Hotel Amade Chateau. Výlet do minulosti.


Ježiško doniesol ženskému osadenstvu mojej rodiny (až na mňa, ja som strážila doma psa :-) ) víkendový relax pobyt v tomto zámočku. Pre mňa nepoznané miesto, tak sme sa rozhodli, že tam baby pôjdeme zaviesť. No a hneď sa pozrieme na vychýrenú kuchyňu tohto hotela. A ja som bola o to viac zvedavá, pretože som chcela vidieť na vlastné oči jedlá od kuchára, kt. sa umiestnil na treťom mieste prestížnej súťaže Bocuse d´Or.
Trafili sme veľmi ľahko. Smerom von z Bratislavy sme išli stále rovno :-) Po ceste sme stretli aj pár smerujúcich tabúľ, kt. nás uisťovali, že ideme naozaj správne.
Hotel sa nachádza v malom mestečku Vrakúň. Prvú vec, kt. som si všimla, keď sme tam prišli, bolo krásne ticho. Žiadne autá, hluk. Iba ticho a pokoj všade okolo nás.


Hotel som si gúglila predtým, ako sme tam šli, ale pohľad naživo predčil všetky moje očakávania. Pri nádherne zrekonštruovanej budove tohto kaštiela sa mi trochu zatajil dych a ešte viac som s napätím očakávala, čo ešte uvidím :-) Predsa len, kto by nechcel byť na chvíľku za zámockú pani :-)J
Pri vstupe do kaštieľa nám otvorili dvere (!!!!!). Pre niekoho je to možno slabé, príp. snobské gesto, ale sem sa to geniálne hodí a pre mňa maličkosť, ktorá zdokonalí celkový dojem z vnímaného okolia.
Privítal nás tamojší concierge s usmievavou príjemne pôsobiacou recepčnou. Sestra zahlásila účastníčky pobytu a následne sme sa vzdialili do hotelovej reštaurácie na obed.
Jeeeej, veď to je ako manoir, kde som pracovala jedno leto vo France. Preletelo mi hlavou. Akurát steny reštaurácie boli inej farby :-)



Usmiaty čašník nás privítal a usadil k stolu, kt. sme už mali pripravený. Pekne aj s menovkou. Rozdal nám jedálne lístky a nechal nám decentný čas na výber jedla. No a tu pre mňa nastal problém. Čo si vlastne dať??!??!?
Jedálny lístok bol zostavený prehľadne, decentne, zaujímavé, nečakané kombinácie na nás pozerali z každej ponuky. Okrem jednotlivých chodov, boli na výber aj dve menu. Aj som chcela jedno vyskúšať, ale rozhodla som sa ísť jednoduchšou cestou.



Ok, predjedlo nebol až taký problém, mušle sv. Jakuba zbožňujem, lásku k nim som si vypestovala ešte vo Francúzsku. Horší bol výber hlavného jedla. Tam som váhala medzi bravčovým a divinou. Tak som si povedala, že si nechám poradiť od obsluhy. Predsa len, poznajú tie jedlá lepšie, pracuje s nimi každý deň. Voľba padla na divinu. A mohli sme začať :-)


Pred predjedlom sme dostali amuse bouche v podobe bylinkového masla s morskou soľou a doma pečeným chlebom s tekvicovými semiačkami a orechami.



Pomoc. Ten chlieb bol geniálny. Dostali sme ho ešte jemne teplý. A tá chrumkavá kôrka navrchu. By som zjedla aj celý košík. Ale musela som si nechať miesto aj na ostatné pokušenia, kt. ma čakali.
Predjedlá sme skúsili dve.



 Vyššie spomínané mušle sv. Jakuba na masle s karfiolovým krémom. Krása. Pre mňa nepoznaná kombinácia, ešte ma nenapadlo spojiť dary mora a karfiol. Som rada, že tu sa tak stalo a mala som príležitosť ochutnať.



Moje spoluhodovníčky sa rozhodli pre Ochutnávku husacích dobrôt, husacia pečienka na rošte podávaná na ovocnom chlebíku a husacia pečienka s tokajskou želatínou a hruškou. Želatina ma tam zaujala najviac, bolo to osvieženie a výmena za klasicky používané jablkové želé. Prečo nie.


Vyskúšali sme aj jednu ich polievku. Rizlingová krémová zo sladkých zemiakov s domácimi pečenými rezancami. OK.
Nech sa páči, prehľad hlavných jedál.
Vidiecke kura podávané s paprikovými zemiakmi a kelom.



Jednoduché, vyvážené jedlo so správnym pomerom všetkého, čo tam má byť. Ku koncu nám chýbalo trochu zemiakov. Nahradili sme ich fajnovým chlebom z domácej produkcie, už vyššie spomínaným.
Filé z jelenieho chrbta so sladkými zemiakmi a závinom z lístkového cesta plnený gaštanovým pyré.



Zemiaky boli geniálne. A ten závin. Gaštany vnútri krásne dochutené. So sladkými zemiakmi krásne ladili a dopĺňali sa. Mäso bolo fajn, krásna chrumkavá kôrka na vrchu, akurát pre mňa ženu by som zvolila trochu viac prepečený stred. Ale inak jedlu naozaj nemôžem nič vytknúť. Nemám čo.
Mali sme aj jednu bezmäsitú voľbu. Rizoto s cviklou, chrenom a parmezánom.


Nedá mi nespomenúť ešte jednu vec. Nie je ľahké stolovať v takomto prostredí. Nie každý sa môže cítiť dobre, nemusí mu sadnúť prestieranie, zariadenie, zloženie lístka, prípadne mix toho všetkého okolo.
Rada by som vyzdvihla obsluhujúci personál, kt. sa správal úslužne, ale nie vtieravo, nútene, alebo povrchne. Už som zažila pár lepších podnikov, kde na vás obsluha vie pozrieť ako na menejcenných. Ale tu to bolo presne naopak. Úprimne sa usmievajúca obsluhu, kt. príde s jedlom správny čas, zbytočne vás nezaťažuje otázkami, vie vám ponúknuť vhodné jedlo, víno, poradí, vysvetlí patrí presne do takéhoto typu prevádzky. Ja osobne som z nich mala veľmi dobrý pocit, že tam naozaj patria a HLAVNE, čo je geniálne cítiť, že ich práca baví. (a ak ich nebaví, tak to nieje vidieť).
A neboli to len obsluhujúci v reštaurácií, bola to aj milá recepčná a concierge, kt. nám otvoril dvere a odniesol kufre. Pri takýchto podnikoch stojí a padá celkový dojem na zamestnancoch. A tu je jasne vidieť, že nemajú kam padnúť. Iba stáť a rásť :-)

Dezert, kávu a čaj sme sa rozhodli dať si v ich salóniku Patisserie. Mne sa tam tuším páčilo najviac, salónik je zariadený v mojich obľúbených farbách a tónoch modrej a hnedej. No nieje krásny :-)



Ja som si dala čokoládový koláč Amade a ešte sme skúsili tvarohový rez.



Všetko dobré sa raz musí skončiť, a tak sa blížila do finále aj moja cesta za dobrotami. Čas nás trochu tlačil, a tak som ešte dievčatá môjho rodu bola odprevadiť na izbu. Predsa len som bola zvedavá, ako to tam vyzerá. Recepčná nás odprevadila na izbu, kde nám všetko ukázala, ako čo funguje, odovzdala časový harmonogram procedúr, poinformovala nás o čase podávania raňajok, odovzdala kľúče od izby.
A našla som tam zariadenie z domčeka pre bábiky :-)





Keď som vošla dnu, mala som pocit, že sa čas zastavil v tú správnu dobu, a že mi bude už len dobre. A tak aj bolo :-)


P.S. všetko sme si hradili sami. Fotky sú moja tvorba+ jedna stiahnutá zo stránky hotela.



5 komentárov:

  1. Jééé Zuzi , ako z rozprávky krásne

    OdpovedaťOdstrániť
  2. uplne, ja ked som tam videla to zariadenie...ako v domceku pre babiky a navyse tento ma aj obsluhu :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. waaaaaaaaaaaaau Zuzi, úplne si ma ocarila...az natolko ze sa tam musím vybrat aspon na týzden....nevies ako je to tam s rezerváciami?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. v pohode, pozri ich stranku, maju aj vselijake balicky, wellnes, pre zamilovanych a podobne...

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nemám slov, a ten salónik, krááása :-)

    OdpovedaťOdstrániť