sobota, 29. septembra 2012

Pumpkin víkend. Časť prvá. Polievka.

Doma sa mi v stredu zjavila tekvička hokkaido. Najskôr som netušila, čo s ňou vlastne spácham. Koláč?Polievku?Upiecť?
Ťýmto ďakujem Kubkovi B., ktorý mi posunul jeho recept na polievku. Začala som ale trochu gúgliť, čo by sa s tekvicami vo všeobecnosti ešte dalo urobiť a nakoniec som si dala na zoznam ešte dva receptíky, kt. chcem tento víkend urobiť. Ravioli od Donna Hay a tekvicový koláč s mascarpone na záver.
Urobím tento víkend takým jesenným, tekvicovým. Včera, t.j. piatok sme začali polievkou, dnes urobím domáce ravioli s ricottou a tekvicou a zajtra sa dorazíme koláčom.
Takže, nech sa páči, časť prvá, tekvicová polievka.

Čo treba:
600g tekvice (ošúpanej a pokrájanej na kocky)
600 ml zeleninového vývaru
šťava z 1/2 citróna
1 bobkový list
mletý muškátový oriešok
soľ, korenie
maslo
1 cibuľa
1 strúčik cesnaku
125ml sladkej smotany (použila som 30%)

Medzitým, ako sa varil zeleninov vývar, som ošúpala tekvicu a pokrájala ju na menšie kúsky.
Na masle som opražila cibulu a rozpučený cesnak (po ošúpanom cesnaku buchneš nožom, aby sa rozpučil, nie roztlačil). Po chvíľke som cesnak vybrala a pridala som kúsky tekvice.
Tekvicu som riadne premiešala, aby sa s cibuľkou spojila a chvíľu nechala opražiť. Pridala som zeleninový vývar, bobkový list, soľ, korenie, muškátový oriešok a citrónovú šťavu. Všetko som poriadne premiešala, aby sa chute začali spájať a nechala variť cca 30 minút, kým tekvica nezmäkla.
Keď bola tekvica mäkká (a byt zavalený nenormálnou vôňou), hrniec som odstavila z plameňa, vybrala bobkový list a mixérom som z toho celého urobila krásny krém.
Nakoniec som pridala smotanu a vrátila na oheň. Nechala som to tam len chvíľku, aby sa krém krásne spojil so smotanou.
Dva krajce tmavého chleba som pokrájala na menšie kúsky a na suchej panvici nechala "vyschnúť" na krutóny. Kúsok slaniny som pokrájala na menšie kúsky a na panvičke ju nechala opiecť.
A mohla som podávať. Polievka, krutóniky, slanina a trochu kyslej smotany. Rýchle, efektné, chutné a krásne voňavé.
Ešt raz ďakujem Jakubovi, keď budeš mať cestu do Bratislavy, si u mňa vítaný :-)



štvrtok, 13. septembra 2012

Vlastnoručne vyrobené domáce cestoviny.

Alebo ako by povedali naši italskí bratia PASTA FRESCA (som sa dozvedela z obalu múky).
Od mojej najlepšej sestry som dostala do daru krásny nablýskaný taliansky stroj/mlynček na vaľkanie cesta a výroby cestovín.
 
Včerajší deň bol na začatie prvovýroby priam stvorený. Chcelo to celé samozrejme akčný plán.
1. na začiatku bol Google-
pozerala som na webe všetky možné aj nemožné, dostupné stránky, foodblogy, reklamy a neviem čo všetko o samotnom procese výroby cestovín, kto akú múku používa, aký pomer vajec k múke dáva, či dáva do cesta vodu, olej, soľ...Čiže základ bol- vytvorenie si dostatočnej informačnej databázy. Keď som mala informácií viac ako dosť, nastal krok číslo 2.
 
2. valček na cesto?
raz sme to spolu skúsili, čo sa cesta na cestovin týka. Milujeme sa s valčekom, prechovávame k sebe hlboké city, ale pri cestovinách žiaľ nemáme spoločnú púť. Preto som znovu otvorila svoju info databázu a hľadala ten správny (rozumej ideálny cestovinovač). A raz, keď som šla do školy varenia, som zablúdila do domácich potrieb a tam stál. Bol to osud. Vygúglila som si ho aj na webe, aby som sa na neho mohla hocikedy pozrieť. A na moju veľkú radosť (veľkú je slabé slovo) k nám nakoniec dorazil v celej svojej kráse. IMPERIA. Už len jeho meno hovorí za všetko.
 
3. výber múky-
keď už len cesta do školy varenia bola osudová a stretla som na nej cestovinovač, tak som si tam hneď zaobstarala balíček krásnej talianskej múky na výrobu pasta fresca. Tak keď mlynček taliansky, tak na jeho krst padne aj múka talianska.
 
4. správny výber dňa D-
neviem ako vy, ale u mňa niekedy nastávajú také "sezóny", kedy sa mi proste nedarí, keď som schopná pripáliť aj vodu na čaj. A to som, samozrejme, pri výrobe tejto dokonalej potraviny nechcela. Lenže ako na to prísť? Je to jednoduché, včerajší deň si našiel mňa.

Na začiatok predstavujem dve nominácie na najlepší ženský a mužský výkon (rozumej múka a cestovinovač):


A ako to celé vlastne prebiehalo:
No, podľa dostupných zdrojov si mám odvážiť múku (200g) a pripraviť vajcia (2ks). Z múky som si urobila kráter (čo sa podarilo), kam som mala rozbiť vajcia a postupne z toho urobiť kašičku a cesto. Samozrejme, mne vajko vytieklo:


Nič to, neprepadala som panike, kuchynská linka dostatočne široká, zvládnem to aj tak. Stalo sa. Akurát som do cesta priliala trošku vody, aby bolo cesto poddajnejšie. Btw. odporúčam všetkým toto cesto, kto má príliš veľa energie alebo adrenalínu z práce.
Je nutné ho miesiť dlhšie, ako obyčajne, chvíľu trvá, kým sa dostane do žiaducej formy. Pre mňa žiadúca forma vyzerala tak trochu ako mozoček.

 

Cesto som nechala cestom a siahla som po hlavnej hviezde večera- IMPERIA. Cestovinovač som predtým umyla, vyleštila, zložila a naše tenkrát poprvé mohlo začať.
Cesto som pokrájala tuším na 5 častí, IMPERIU nastavila na veľkosť váľkania číslo 6 (ona je totiž taká úžasná, že som si mohla zvoliť hrúbku vyvaľkania) a išli sme nato.
Začali sme na 6, pokračovali na 5, potom 4 a 3 hrúbka bola naša cieľová stanica.


 
Spočiatku som mala okraje trošku zubaté, ale ono je to vždy tak, že je nutné si nájsť tú správnu zlatú cestu. A tá moja bola asi takáto:
plát cesta IMPERIA vyvaľkala, ja som pomúčila, preložila a vrátila späť IMPERII. A to vždy 3x na každom stupni. Neviem či sa to tak má, ale mňa to strašne bavilo. Takže kto bude chcieť, pripravím mu cestoviny, lebo ma to fakt baví :-)
Pripravila som si pláty, ktoré sa dajú používať ako lasagne. Ale ja som chcela prúžky. Preto IMPERIA vytiahla ďalšie eso z krabice a začali sme vyrábať prúžky. Tentokrát som ich nevaľkala na 3x, vypadli hneď na prvý pokus.



No strašne som sa z toho tešila. Všade múka. Na mne, na zemi, na foťáku, všade. Ale ten výsledok!!!
Tááááke množstvo prúžkov som narobila z 200g múky.




A teda aby dielo bolo dokonané, cestoviny boli nakoniec uvarené v slanej vode. Vyzerali takto nejako.



Keď ich voda uvarila, zliala som ich, šupla do misy, trochu obliala olivovým olejom a išla som degustovať finálny produkt svojej manufaktúry. Teda, dobré sa chváli samo, ale toto...Nebíčko v papuľke! Ľahké, krehké, hodvábne :-) Ani som k tou nič nepotrebovala, mne chutili len tak, s olivovým olejom.
 
Ale teda, aby som svoje umenie doviedla skoro k dokonalosti (tam mám ešte ďalekú cestu), pripravila som mojim ešte bazalkové pesto a jednoduchú rajčinovú omáčku.
Zožala som úspech:-) A hlavne ma to strašne moc bavilo, takže keby niekto potreboval cestoviny, som plne k dispozícií. Teraz je na rade moja drahá sestra, pre ktorú budem robiť špaldové. A dúfam, že to bude minimálne aspoň taká zábava, ako boli tieto :-)
Btw. okrem iného milujem cestoviny s cukrom a kakaom. Aké máte radi cestoviny vy?

nedeľa, 9. septembra 2012

Kura. Mandle. Mrkva.

Niekedy si vyhliadnem recept, že waau, to bude mňamka. Ale potom, počas prípravy, keď sa mi veci prestanú dariť, ma stále viac a viac umocňuje pocit, že toto asi nie a hrabem číslo na donáškovú službu.
Ešte keď som nakladala mäso do marinády bolo viac menej všetko v poriadku, ale potom to už šlo nejako dole z kopca.
Keď som teda nakoniec súhlasila, že to dám na tanier, tak som si prišla ako total lúzer, že to naozaj, idem týmto trápiť mojich blízkych? Ale ku podivu im to chutilo :-D

Čo treba:
(recept F.O.O.D.)
kuracie prsia
med
lupienky mandlí
olej
soľ, príp. aj biele mleté korenie
2ks mrkva
1ks petržlen
1 cibuľa
100ml sladkej smotany
mlieko podľa potreby
soľ,  celé čierne korenie a bobkový list

Na začiatku som kuracie prsia trochu naklepala, osolila a dala do marinády z oleja a medu. Nechala oddýchnuť cca 30 minút. Plech som vystlala paperom na pečenie, položila tam medové kuracie prsia, posypala ich mandľovými plátkami a dal ich do rúry piecť. Prvých 10 minút pri 135 stupňoch, ďalších 15 minút pri 150 stupňoch a nakoniec som ich dopiekla pri 170 stupňoch (cca 5-7 minút).



Ku kuraťu som urobila omáčku- jednoduchšiu verziu omáčky k sviečkovej. Mrkvu a petržlen som očistila, pokrájala na kúsky. Na oleji som opražila pokrájanú cibuľu, pridala pokrájanú zeleninu, podliala trochou vody, pridala korenia a bobkový list, osolila som a nechala podusiť.
Keď bola zelenina mäkká, tak som mu rozmixovala, pridala sladkú smotanu a mlieko, nechala trochu prevariť. A mohlo sa podávať :-)

nedeľa, 2. septembra 2012

Orechový koláč s ovocím.

Základ receptu som si našla v novom FOODe, a trochu som si ho dotvorila ovocíčkom, kt. nám darovala naša záhradka. Koláčik má už trochu jesennejší nádych, ale keď pozriem von oknom, už nás leto asi aj tak nečaká :-/

Čo treba:
250g hladkej múky
220g práškového cukru
250g masla
250g pomletých orechov (ja som mala zmes vlašských, lieskových, para a kešu)
1 vajce
Na ovocnú zmes:
5-6 jabĺk
2 hrušky
8 sliviek
hnedý cukor
ríbezľový džem
škorica
1 rozšľahané vajce

Zo všetkých surovín na cesto som vymiešala hladké maslové cesto, ktoré som dala do chladničky oddychovať, počas doby, čo som si pripravila ovocnú zmes.
Jablká a hrušky som ošúpala a pokrájala na menšie kúsky. Na suchej panvici som ich prehriala, pridala som hnedý cukor a nechala ho skaramelizovať. Ovocnú zmes som nechala vychladnúť.
2/3 cesta som vyložila na plech, na cesto som dala džem, na to vychladnutú ovocnú zmes, na vrch som dala pokrájané slivky a mletú škoricu. Zo zbytku cesta som urobila mriežky a potrela ich rozšľahaným vajíčkom.
Pri 180 stupňoch rúra piekla koláč cca 30 minút do krásnohneda.