streda 17. októbra 2012

Tentokrát hroznový.

Dostala som do daru krásne strapce hrozna. A už dlhšie som poškuľovala po hroznovom koláči- taký som ešte nerobila. Jeden, čo sa mi zapáčil najviac, bol na tomto blogu u Adusha (fakt netuším, ako ju mám skloňovať :-) ).
Citrusové kôry som dala v polovičnom pomere a pridala aj škoricu do cesta, urobila som mu už taký vianočnejší nádych.

čo treba:
2 vajcia (žĺtky a bielky zvlášť)
75g práškového cukru
4 plátky masla (ruzpusteného, vychladnutého)
60 ml olivového oleja
80ml mlieka
1ČL vanilkového extraktu
1 ČL prášku do pečiva
180g hladkej múky
1ČL kôry z citróna
1ČL kôry z pomaranča
1ČL škorice
200g modrého a zeleného hrozna

Na začiatok som žĺtky vyšľahala s cukrom. Potom som po trochách pridala vychladnuté maslo, olej a nakoniec mlieko a vanilkového extraktu.
Múku som zmiešala s práškom do pečiva, škoricou a citrusovými kôrami.
Múkovú zmes som pridala do maslovej peny a nakoniec som zľahka primiešavala sneh z bielkov.
Cesto som vyliala do vymastenej formy a nasypala navrch hroznové bobule.
Pri 170 stupňoch som nechala koláč piecť cca 40 minút do opálena.
Skúšala som, ako bude koláč chutnejší, či s cukrom alebo bez. Vyhrala sladšia alternatíva :-)






o koláčik prejavil veľký záujem aj náš dunčo :-)

nedeľa 14. októbra 2012

Black&white potešenie.

Cez víkend som si urobila čieno-biele potešenie. Alebo skôr pokušenie. Nespapať tortičku celú. Sama. Pretože v takýchto prípadoch sa nerada delím :-) 
Pri tortách som opatrnejšia a skôr ich robím z polovičnej dávky. Z dvoch dôvodov. Ak sa nepodarí, lútosť je len polovičná, ak sa vydarí, kalórie sú zasa len polovičné :-D
A zasa, radšej zastávam teóriu robiť častejšie a menej, ako naraz viac a potom to zbytočne vyhodiť. No ale, späť k téme.  Tento čiernobiely zázrak som uvidela u Lucky na blogu ešte v lete, ale receptík som si odložila na dlhý zimný večer. A akosi do zimy je ešte trochu ďaleko (či?) a tento víkend som bola sama, tak som si ako zábavku okrem iného, urobila túto tortičku.
A preto tá zdrobnenina, pretože som ju piekla z polovičnej dávky, a bola to naozaj tortička v tom pravom zmysle slova.

Čo treba:
tortička bola pečená vo forme s priemerom 18 cm
(zdroj http://lucylovetobake.blogspot.sk/)

cesto:
3 vajcia
35g polohrubej múky
50g horkej čokolády (ja som použila 75%)
trošku prášku do pečiva

krém:
250ml sladkej 30% smotany
125g mascarpone
50g bielej čokolády
1 stužovač sľahačky
práškový cukor podľa potreby na dosladenie mascarpone

Celý recept sa začína už deň vopred pred hlavným pečením. V  mojom prípade som v piatok poobede uvarila smotanu s bielou čokoládou. Čokoláda trochu trucovala a nechcelo sa jej topiť, ale nakoniec pustila. Vychladnutú omáčku som dala na noc do chladničky oddychovať.
 
V sobotu sa vo vodnom kúpeli roztopila horká čokoláda a nechala som ju úplne vychladnúť. Žĺtky s práškovým cukrom som mixérom vyšľahala do hladkej hodvábnej peny. Pomaly som pridávala studenú roztopenú čokoládu a ďalej ju šľahala mixérom. Vznikla krásna tuhá zamatová hmota.
 
V druhej miske som vyšľahala bielka. Do čokoládovej hmoty som pridala postupne múku s práškovým cukrom a nakoniec zľahka sneh z bielkov. Cesto som doslova "hladkala", aby bolo čo najľahšie a nadýchané.
Cesto som vyliala do vymastenej formy a pri 160 stupňoch sa pieklo 22 minút. Po upečení som ho nechala úplne vychladnúť a prekrojila na dva plátky.
 
Na krém som vyšľahala deň vopred čokoládovú smotanu, pridala stužovač a nakoniec osladené mascarpone.
Časť krému som natrela na spodnú časť korpusu, prikryla ho druhou časťou a zbytok krému som rozotrela navrch a boky.
Vrch som posypala horkou čokoládou a dala do chladničky tuhnúť. 
 
Večer som nevydržala a načala ju. K tomu Harry Potter, oddych pri telke- ideálny stav :-) Na druhý deň je ešte lepšia, pomohlo jej, že cez noc oddychovala.





Aj tento tortový pokus ma posunul o niečo ďalej, a už teraz mám vybranú ďalšiu, kt. chcem urobiť na budúci víkend. Predsa len, je to taký malý tréning na Vianoce, veď sú už pomaličky za dverami ;-)

Robievate torty doma?Aká je tá vaša obľúbená?

pondelok 8. októbra 2012

Hruškový s mascarpone.

Dnes som oficiálne dala zbohom teplym dňom tohto roka. Pred chvíľkou sme prišli z vonku s našim dunčom, a teda, už nám slušne prituhlo. Keď si spomeniem na krásnu teplú sobotu...
Mám tu v zásobe ešte jeden vyhriaty slniečkový koláč zo soboty. Radosť pre mňa dvojitá, padol posledný pohár so zavarenými hruškami, ďalšie miestočko na čerstvé zásoby na tohtoročnú zimu :-)

čo treba:
(zdroj receptu blog "vypečený deň")
cesto:
260g hladkej múky
5 PL práškového cukru
140g masla
3 PL studenej vody

plnka koláča:
250g mascarpone
1 PL hladkej múky
2 PL Zlatého klasu
2 celé vajcia
5 PL práškového cukru (v prípade potreby aj viac)
4 hrušky

Maslo, múku, cukor som začala miesiť na cesto. Postupne som pridala vodu a vypracovala na hladké cesto. Asi na hodinu a pol som ho dala oddychovať do chladničky.
Dno vymastenej okrúhlej formy som vystlala cestom + som urobila aj okraje pre tekutú plnku. Pri 180 stupňoch som nechala cesto piecť cca 25 minút a nechala úplne vychladnúť.
Keď bolo cesto studené, tak som zmiešala mascarpone so zlatým klasom, hladkou múkou, cukrom a vajíčkami do krásnej tekutej hmoty. Na vrch som poukladala pokrájané hrušky a pri 170 stupňoch som koláč nechala dopiecť, kým tekutá plnka krásne nezískala tuhšiu ale stále pružnú podobizeň. Hotovo :-)






štvrtok 4. októbra 2012

S povidlami od babičky.

Ďalšie zásoby džemu úspešne naimportované do špajzových zásob :-)
Staré mamy vedia všetko najlepšie, a to je fakt. A najmä, čo sa džemov, zavaranín, lekvárov a podobných pohárových výrobkov týka. My sme dostali do daru krásny voňavý domáci slivkový lekvár, no a rovnica mak+jablká+slivky rovná sa jednotka, minimálne s hviezdičkou.
Receptík som našla vo F.O.O.D.e, a trošku som si ho upravila podľa vlastných podmienok v kuchyni.


čo treba:
150g hladkej celozrnnej múky
100g klasickej hladkej múky
1/2 prášku do pečiva
1 vajce
50ml mlieka
50g slivkových povidiel
75g pomletého maku
50ml mlieka
slivkové povidlá podľa potreby na potretie koláča
2 postrúhané jablká
1/2 škoricového cukru

Na začiatok cesto- všetky suroviny okrem mlieka som dala do misy a a snažila sa spojiť do jednej hmoty. Celozrnná múka trochu neposlúchala, a preto v tomto kroku nastúpilo mlieko, čo dopomohlo k tomu, aby bolo cesto krásne hladké, bez hrudiek, ale nelepilo sa. Cesto som dala na hodinku do chladničky a pripravila si plnku.
 
Mak som si pomlela s troškou cukru, pridala slivkové povidlá a vlažné mlieko.
 
Oddýchnutým cestom som vyložila okrúhlu (vymastenú a vysypanú múkou) formu na pečenie s nízkym okrajom. A začalo sa vrstvenie. Najskôr som na cesto dala slivkové povidlo. Potom makovú plnku a nakoniec postrúhané jablká, kt. som posypala škoricovým cukrom.
Rúra pri 180 stupňoch piekla cca 40 minút. Hotovo :-)
 



 

pondelok 1. októbra 2012

Pumpkin víkend. Časť tretia. Tekvicový koláč.

Koniec víkendu za nami. Ak to mám zhrnúť, tak sme sa ním tekvicovo prejedli. Začali sme v piatok polievkou, pokračovali sme v sobotu hlavným jedlom v podobe raviol plnených tekvicou, a víkend sme úspešne doviedli do konca, a ako to už býva so sladkou bodkou na záver, kde hlavnú úlohu tentokrát zohral múčnik v podobe tekvicového koláča s mascarpone krémom. Pre mňa osobne koláč trochu prekvapivý, s chuťou po žltom melóne.

Čo treba:
(zdroj receptu varecha.sk)
na cesto:
2 vajcia
250g kryštálového cukru
1 ČL vanilkový cukor
250ml oleja
250g hladká múka
1 ČL prášok do pečiva
1 ČL sóda bikarbóna
1/4 ČL soľ
1 ČL mletá škorica
1/4 ČL mletý muškátový oriešok
500g postrúhaná tekvica (najemno)

na krém:
250g mascarpone
200 ml smotany na šľahanie
2-3PL práškového cukru
šťava z 1/2 citróna (nemusí byť všetko)

V samostatnej miske som zmiešala všetky suché suroviny- múku, prášok do pečiva, sódu bikarbónu, soľ, škoricu a oriešok.
Celé vajíčka, cukor, vanilkový cukor som vyšľahala do peny. Postupne som pridala olej. Potom som primiešavala suché suroviny a nakoniec som pridala postrúhanú tekvicu.
Cesto som vyliala do tortovej formy a pri 180 stupňoch rúra opaľovala dohneda cca 45 minút.


Po upečení som koláč nechala úplne vychladnúť, aby som na vrch mohla pridať krém.


Na krém som zmiešala mascarpone s cukrom a citrónovou šťavou a postupne som pridala vyšľahanú sľahačku. Keď koláč úplne vychladol, natrela som na neho tento biely "sneh" a mohli sme ukončiť pumpkin víkend.




Ak bude jedného dňa treba hlasovať za tekvicu, u mňa budú všetky ruky hore. Čo sa tekvice do koláča týka, je to u mňa ešte neprebádaná oblasť, na ktorej som sa ale rozhodla ďalej pracovať a skúmať z dostupných zdrojov, čo všetko je možné s ňou spáchať nasladko.
Aj po tejto víkendovej skúsenosti ju zaradíme do nášho jedálnička a budem skúšať nové obmeny tejto krásnej (a nielen) oranžovej slečny :-)
Ak máte aj vy svoj obľúbený recept na tekvicu, prosím podeľte sa, rada si nechám poradiť.
Krásny deň plný slniečka prajem :-) 

sobota 29. septembra 2012

Pumpkin víkend. Časť prvá. Polievka.

Doma sa mi v stredu zjavila tekvička hokkaido. Najskôr som netušila, čo s ňou vlastne spácham. Koláč?Polievku?Upiecť?
Ťýmto ďakujem Kubkovi B., ktorý mi posunul jeho recept na polievku. Začala som ale trochu gúgliť, čo by sa s tekvicami vo všeobecnosti ešte dalo urobiť a nakoniec som si dala na zoznam ešte dva receptíky, kt. chcem tento víkend urobiť. Ravioli od Donna Hay a tekvicový koláč s mascarpone na záver.
Urobím tento víkend takým jesenným, tekvicovým. Včera, t.j. piatok sme začali polievkou, dnes urobím domáce ravioli s ricottou a tekvicou a zajtra sa dorazíme koláčom.
Takže, nech sa páči, časť prvá, tekvicová polievka.

Čo treba:
600g tekvice (ošúpanej a pokrájanej na kocky)
600 ml zeleninového vývaru
šťava z 1/2 citróna
1 bobkový list
mletý muškátový oriešok
soľ, korenie
maslo
1 cibuľa
1 strúčik cesnaku
125ml sladkej smotany (použila som 30%)

Medzitým, ako sa varil zeleninov vývar, som ošúpala tekvicu a pokrájala ju na menšie kúsky.
Na masle som opražila cibulu a rozpučený cesnak (po ošúpanom cesnaku buchneš nožom, aby sa rozpučil, nie roztlačil). Po chvíľke som cesnak vybrala a pridala som kúsky tekvice.
Tekvicu som riadne premiešala, aby sa s cibuľkou spojila a chvíľu nechala opražiť. Pridala som zeleninový vývar, bobkový list, soľ, korenie, muškátový oriešok a citrónovú šťavu. Všetko som poriadne premiešala, aby sa chute začali spájať a nechala variť cca 30 minút, kým tekvica nezmäkla.
Keď bola tekvica mäkká (a byt zavalený nenormálnou vôňou), hrniec som odstavila z plameňa, vybrala bobkový list a mixérom som z toho celého urobila krásny krém.
Nakoniec som pridala smotanu a vrátila na oheň. Nechala som to tam len chvíľku, aby sa krém krásne spojil so smotanou.
Dva krajce tmavého chleba som pokrájala na menšie kúsky a na suchej panvici nechala "vyschnúť" na krutóny. Kúsok slaniny som pokrájala na menšie kúsky a na panvičke ju nechala opiecť.
A mohla som podávať. Polievka, krutóniky, slanina a trochu kyslej smotany. Rýchle, efektné, chutné a krásne voňavé.
Ešt raz ďakujem Jakubovi, keď budeš mať cestu do Bratislavy, si u mňa vítaný :-)



štvrtok 13. septembra 2012

Vlastnoručne vyrobené domáce cestoviny.

Alebo ako by povedali naši italskí bratia PASTA FRESCA (som sa dozvedela z obalu múky).
Od mojej najlepšej sestry som dostala do daru krásny nablýskaný taliansky stroj/mlynček na vaľkanie cesta a výroby cestovín.
 
Včerajší deň bol na začatie prvovýroby priam stvorený. Chcelo to celé samozrejme akčný plán.
1. na začiatku bol Google-
pozerala som na webe všetky možné aj nemožné, dostupné stránky, foodblogy, reklamy a neviem čo všetko o samotnom procese výroby cestovín, kto akú múku používa, aký pomer vajec k múke dáva, či dáva do cesta vodu, olej, soľ...Čiže základ bol- vytvorenie si dostatočnej informačnej databázy. Keď som mala informácií viac ako dosť, nastal krok číslo 2.
 
2. valček na cesto?
raz sme to spolu skúsili, čo sa cesta na cestovin týka. Milujeme sa s valčekom, prechovávame k sebe hlboké city, ale pri cestovinách žiaľ nemáme spoločnú púť. Preto som znovu otvorila svoju info databázu a hľadala ten správny (rozumej ideálny cestovinovač). A raz, keď som šla do školy varenia, som zablúdila do domácich potrieb a tam stál. Bol to osud. Vygúglila som si ho aj na webe, aby som sa na neho mohla hocikedy pozrieť. A na moju veľkú radosť (veľkú je slabé slovo) k nám nakoniec dorazil v celej svojej kráse. IMPERIA. Už len jeho meno hovorí za všetko.
 
3. výber múky-
keď už len cesta do školy varenia bola osudová a stretla som na nej cestovinovač, tak som si tam hneď zaobstarala balíček krásnej talianskej múky na výrobu pasta fresca. Tak keď mlynček taliansky, tak na jeho krst padne aj múka talianska.
 
4. správny výber dňa D-
neviem ako vy, ale u mňa niekedy nastávajú také "sezóny", kedy sa mi proste nedarí, keď som schopná pripáliť aj vodu na čaj. A to som, samozrejme, pri výrobe tejto dokonalej potraviny nechcela. Lenže ako na to prísť? Je to jednoduché, včerajší deň si našiel mňa.

Na začiatok predstavujem dve nominácie na najlepší ženský a mužský výkon (rozumej múka a cestovinovač):


A ako to celé vlastne prebiehalo:
No, podľa dostupných zdrojov si mám odvážiť múku (200g) a pripraviť vajcia (2ks). Z múky som si urobila kráter (čo sa podarilo), kam som mala rozbiť vajcia a postupne z toho urobiť kašičku a cesto. Samozrejme, mne vajko vytieklo:


Nič to, neprepadala som panike, kuchynská linka dostatočne široká, zvládnem to aj tak. Stalo sa. Akurát som do cesta priliala trošku vody, aby bolo cesto poddajnejšie. Btw. odporúčam všetkým toto cesto, kto má príliš veľa energie alebo adrenalínu z práce.
Je nutné ho miesiť dlhšie, ako obyčajne, chvíľu trvá, kým sa dostane do žiaducej formy. Pre mňa žiadúca forma vyzerala tak trochu ako mozoček.

 

Cesto som nechala cestom a siahla som po hlavnej hviezde večera- IMPERIA. Cestovinovač som predtým umyla, vyleštila, zložila a naše tenkrát poprvé mohlo začať.
Cesto som pokrájala tuším na 5 častí, IMPERIU nastavila na veľkosť váľkania číslo 6 (ona je totiž taká úžasná, že som si mohla zvoliť hrúbku vyvaľkania) a išli sme nato.
Začali sme na 6, pokračovali na 5, potom 4 a 3 hrúbka bola naša cieľová stanica.


 
Spočiatku som mala okraje trošku zubaté, ale ono je to vždy tak, že je nutné si nájsť tú správnu zlatú cestu. A tá moja bola asi takáto:
plát cesta IMPERIA vyvaľkala, ja som pomúčila, preložila a vrátila späť IMPERII. A to vždy 3x na každom stupni. Neviem či sa to tak má, ale mňa to strašne bavilo. Takže kto bude chcieť, pripravím mu cestoviny, lebo ma to fakt baví :-)
Pripravila som si pláty, ktoré sa dajú používať ako lasagne. Ale ja som chcela prúžky. Preto IMPERIA vytiahla ďalšie eso z krabice a začali sme vyrábať prúžky. Tentokrát som ich nevaľkala na 3x, vypadli hneď na prvý pokus.



No strašne som sa z toho tešila. Všade múka. Na mne, na zemi, na foťáku, všade. Ale ten výsledok!!!
Tááááke množstvo prúžkov som narobila z 200g múky.




A teda aby dielo bolo dokonané, cestoviny boli nakoniec uvarené v slanej vode. Vyzerali takto nejako.



Keď ich voda uvarila, zliala som ich, šupla do misy, trochu obliala olivovým olejom a išla som degustovať finálny produkt svojej manufaktúry. Teda, dobré sa chváli samo, ale toto...Nebíčko v papuľke! Ľahké, krehké, hodvábne :-) Ani som k tou nič nepotrebovala, mne chutili len tak, s olivovým olejom.
 
Ale teda, aby som svoje umenie doviedla skoro k dokonalosti (tam mám ešte ďalekú cestu), pripravila som mojim ešte bazalkové pesto a jednoduchú rajčinovú omáčku.
Zožala som úspech:-) A hlavne ma to strašne moc bavilo, takže keby niekto potreboval cestoviny, som plne k dispozícií. Teraz je na rade moja drahá sestra, pre ktorú budem robiť špaldové. A dúfam, že to bude minimálne aspoň taká zábava, ako boli tieto :-)
Btw. okrem iného milujem cestoviny s cukrom a kakaom. Aké máte radi cestoviny vy?

nedeľa 9. septembra 2012

Kura. Mandle. Mrkva.

Niekedy si vyhliadnem recept, že waau, to bude mňamka. Ale potom, počas prípravy, keď sa mi veci prestanú dariť, ma stále viac a viac umocňuje pocit, že toto asi nie a hrabem číslo na donáškovú službu.
Ešte keď som nakladala mäso do marinády bolo viac menej všetko v poriadku, ale potom to už šlo nejako dole z kopca.
Keď som teda nakoniec súhlasila, že to dám na tanier, tak som si prišla ako total lúzer, že to naozaj, idem týmto trápiť mojich blízkych? Ale ku podivu im to chutilo :-D

Čo treba:
(recept F.O.O.D.)
kuracie prsia
med
lupienky mandlí
olej
soľ, príp. aj biele mleté korenie
2ks mrkva
1ks petržlen
1 cibuľa
100ml sladkej smotany
mlieko podľa potreby
soľ,  celé čierne korenie a bobkový list

Na začiatku som kuracie prsia trochu naklepala, osolila a dala do marinády z oleja a medu. Nechala oddýchnuť cca 30 minút. Plech som vystlala paperom na pečenie, položila tam medové kuracie prsia, posypala ich mandľovými plátkami a dal ich do rúry piecť. Prvých 10 minút pri 135 stupňoch, ďalších 15 minút pri 150 stupňoch a nakoniec som ich dopiekla pri 170 stupňoch (cca 5-7 minút).



Ku kuraťu som urobila omáčku- jednoduchšiu verziu omáčky k sviečkovej. Mrkvu a petržlen som očistila, pokrájala na kúsky. Na oleji som opražila pokrájanú cibuľu, pridala pokrájanú zeleninu, podliala trochou vody, pridala korenia a bobkový list, osolila som a nechala podusiť.
Keď bola zelenina mäkká, tak som mu rozmixovala, pridala sladkú smotanu a mlieko, nechala trochu prevariť. A mohlo sa podávať :-)