utorok, 28. februára 2012

Aj takto sa dá:-) Pri mori na pláži.

V posledných dňoch som nejaká chorá. Nič ma nebaví, neviem sa na nič sústrediť, a čo je pre mňa asi najhoršie, nechutí mi poriadne jesť. A aj keď sa najem, strácam poriadne chuť a neviem identifikovať to, čo jem. A nanešťastie aj "vďaka" tomu ma vôbec nebaví a ani nemám silu niečo variť alebo piecť. A preto ma obzvlášť potešil mail, kt. som si našla dnes ráno. Veď posúďte sami :-)

Dnešný koláč vznikal celý deň. Síce som o tom ráno ešte nevedel a vlastne až do večera som vôbec netušil, že to tak bude. Sme si nejak písali o mori a pláži cez deň a že si nejaká chorá:(. To som tiež ešte vtedy nevedel, že z toho bude koláč.

Tak či tak, prídem domov z práce. Vystúpim z auta a prvé čo ma napadlo je, že či som ráno vypol konvicu ( vypol - žijem) . Druhá vec bola, že upečiem more a pláž. Nabehol som do terna a teraz, či to spoznáš:) Kypraci prášok do pečiva. Inak to je mega vec, nechápem z toho. Keby som bol Gandalf a išiel by som bojovať proti Sarumanovi tak mu to nasypem za dva balíčky pod vežu, zapálim a jeho by to vyšumelo z tej veže. A tomu hovorím kúzlo! No nič, odbočil som.

Spať k ingredienciám. Vanilkový cukor, 7 vajíčok, hladkú múku, práškovy cukor, mlieko. Už vieš čo to je? Chýbajú tam dve ingrediencie, ale je to tvoja mandľová bábovka čo som robil:) Vidíš, to som si odvtedy zapamätal, čo potrebujem na super základ ( no vlastne nie, na maslo som zabudol ). Ďalej potrebuješ broskyne, jahody, vanilkový puding, kiwi puding, smotanu, 5 megacéčok a soľ.

Cesto je jednoduché, zmiešal som žĺtka, bla bla bla bla bla bla bla a máš cesto. Veď však mandľová bábovka. Do cesta pridáš trocha soli asi tak 0,05 gramu. A vieš prečo? Lebo môžem! Žijem v slobodnej krajine, ktorú mi mamča s tatom vyštrngali na námestí. Takže nemusím riešiť čo môžem a čo nemôžem. 

Toto potom hodíš na plech a dáš do rúry. Rúru nastavíš na stredný plameň v rozsahu 100 až 1000 stupňov. Nechcel som ti toto písať aby si sa o mňa nebála ale stala sa mi taká vec no... Neviem, či vieš, ako fungujú tie staré plynové rúry, to zatlačíš dáš tomu plný kotol a čakáš.
Potom škrtneš zapalovačom a ono to horí. No tak som zatlačil a čakám, neviem čo ma to napadlo, ale začal som rozmýšlať o tom, že keby som mal 5 detí, ako by sme vlastne sedeli u mňa pri stole. Lebo ako hlava rodiny by som nemohol predsa sedieť v rohu a z druhej strany je stena. Tak som si to tam v hlave prehadzoval. No jediné, na čo som asi po troch-štyroch minútach došiel, že deti by boli pod stolom a manželka by mala spílenú stoličku, aby som vynikol, akože som teda tá hlava rodiny. A potom som si uvedomil, že ja som vlastne ešte tu rúru nezapálil.
Tak rýchlo rýchlo zapalovač a boooooom taká ani nie rana ale ten plameň:DD ja som sa tak strašne zľakol, že som vlastne ruku vytrhol smerom hore a narazil s ňou na plech, s plechom na vrch rúry a zasa späť. Ako no dosť bolesť, chvílu som si myslel, že to snáď mám zlomené ako som sa válal  na zemi v podstate v plači od bolesti spojeným s nekontrolovateľným smiechom:D 

Každopádne dáš to tam. Ja neviem, dajme tomu, že na 25 minút, who cares, mám oči tak som to proste občas pozrel ako to vyzerá. Medzitým v stredozemi Legolas zomrel, Aragorn si umyl vlasy a jediný kto zostal bol Gimli. Jaj a spravíš si vodu. Voda je tiež jednoduchá. Vyšlaháš bielka, pridáš do nich cukor a troška brusnicového ( ?!?! ) džúsu, neviem to je asi po česky. Legolas by vedel ako sa to volá na Slovensku, bohužiaľ zomrel. No proste tam pridáš tú štavu a ono sa to sfarbí na modro.


Potom otestuješ, či to máš dostatočne pevné. Tak ako to testujú všetci kuchári, predsa to otočíš dole hlavou a ono to nevypadne. Ale treba veriť svojej práci, takže to musíš mať nad hlavou. Inak to nie je ono:)


Koláč sa pečie a čo teraz, vodu už máš. Zoberieš smotanu na šlahanie a vyšlaháš, úplne zbytočná vec, je to v podstate nanič v tom recepte a prečo som to spravil? Lebo možem! Tam tiež dáš cukor, aha ten dáš aj tam predtým do toho snehu samozrejme. A zafarbíš. Zmiešaš a máš vodu. Na pláž potom potrebuješ piesok a trávu za pieskom. Obe spravíš z pudingu. Zoberieš mlieko a puding a bla bla bla voala máš puding.

A teraz to kúzlo. Tesne predtým, ako by koláč zhorel, ho vyberieš, rúru necháš peckovať. Na koláč dáš do polky vodu,  je fakt dôležité spraviť vlnu a hodíš ho tam spať. Necháš to tam na pár minút. Potom vyberieš, spravíš pláž a trávu.


Pláž otvoríš a začnú ti tam chodiť ludia, niektorí sa začnú kúpať. Niektorí len tak ležia pod slnečníkom. Niektorí sa zasa hrajú na piesku.


Taká pohodička, všetci sú šťastní, ale zdanie klame. V diaľke sa na pláž približujú tri žraloky, ktoré sú fakt hladné. Ľudia sa kúpu a vôbec netušia aké nebezpečenstvo im hrozí v modrom mori, ktoré sa o chvíľu zmení na masaker.


Hej, žraloky sú také, je mi ich aj v celku ľúto. Keď si zoberiem, že ja by som bol žralok. Celý deň len ryba ryba ryba ryba. Ako vieš no. Veď varíš, predstav si, že by si mohla variť iba asuk uvocipurk . Podla mňa takto vymýšlajú názvy pre jedlá, inak si to neviem odôvodniť. No to je jedno, proste bola by si asi nadšená a ak by ti niekto doniesol do kuchyne regrubmah egam tak by si si asi tiež dala. Takže ja som za žraloky, nech si papajú ľudí koľko chcú, keď im chutia. Keď niekedy nejakého stretnem tak sa ocukrujem ešte. Nech má radosť zo života.

No každopádne, je mi ľúto že si chorá:( A myslel som aj na teba, keď som piekol ten koláč, takže jedna osôbka si tam ty ( a nie, nie je to tá čo ju práve ide zožrať ten žralok... ) :) Tak aby si vyzdravela, postavil som ti na pláž aj lekára. Lieč sa a tento kúsok ti nechám:))))


Každopádne. Je úplne ale úplne jedno čo pečieš, ako to pečieš a z čoho sa to skladá. Hej možno sa to nebude dať jesť, možno zistíš, že toto nabudúce už nie a že toto tomu chýba. Asi sa kiwi nehodí ku vanilke a jahoda k broskyni a čučoriedke. Že smotana je zbytočná k vyšľahanému snehu. My dvaja máme rozličné pohľady na to či piecť z kuchárskej knihy alebo nie. Každý máme svoje pre ale aj proti a každý má tak trocha pravdu:) Hlavné ale asi pre mňa po dnešku je to, že obaja to robíme preto, lebo môžme.  Tam kde dá niekto čiaru tebe, že za túto čiaru už nemôžeš ísť pretože on povedal. Tam sa treba spýtať či je to jeho alebo moja hranica?


P.S: Samozrejme celé to je myslené na veci "normálne" v živote ktoré nás obmedzujú lebo... no lebo sú jednoducho hlúpe. Sú veci ktoré nemôžeme, ale sú to veci, ktoré by sme nespravili lebo nechceme a nie, že nám ich niekto nakázal. A ešte. Nevieš ako dostať tú brusnicovú farbu z bielej mikiny? Predsalen mikina bola dosť drahá a no troška som sa "pokuckal" tým:)

Vždy keď dostanem tento food experiment mailik, tak mi je lepšie, je to taká ta moja slepačia polievka na dušu :-)


utorok, 21. februára 2012

Jablkový. S posýpkou.

Či niekto chce alebo nie, vonku to pomaly, ale iste, začína krásne voňať jarou. Teda dúfam. A vlastne som si istá. Dúfam, že to tak už len vydrží a bude už len krásne. No a ako najlepšie osláviť príchod tohto krásneho počasia? Jedine krásnym koláčom. A tým je bez pochýb (a samozrejme aj okrem iného) aj tento jablkový. S posýpkou.


Čo treba
(zdroj receptu staré číslo Slovenky)
Cesto:
250g polohrubej múky, 125g práškového cukru, 1/2 balíčka prášku do pečiva, 125ml mlieka, 125ml oleja, 1 vajce.
Jablká:
400g jabĺk, 50g kryštálového cukru, 1ČL masla, 2 PL Zlatého klasu, 1/2 balíčka škoricového cukru.
Posýpka:
3 PL hrubej múky, 3PL práškového cukru, 2 PL masla.

Na začiatku som si pripravila jablká. Tie som ošúpala, postrúhala. V hrnci som nechala rozpustiť maslo, zmiešala ho s jablkami, za občasného miešania som ich podusila. Nakoniec som k nim pridala Zlatý klas zmiešaný s trochu studenej vody, riadne premiešala, odstavila, primiešala škoricový cukor a nechala vychladnúť.


Na cesto som miešala samostatne suché prísady a samostatne mokré prísady.
Takže do jednej misky som dala múku, cukor, prášok do pečiva, preosiala a premiešala. Do druhej misky som dala mlieko, olej, vajko, a poriadne premiešala, aby vznikla jedna tekutina. To som postupne liala do múkovej zmesi a krásne spojila tak, aby tam nebola žiadna hrudka.


Nakoniec som si pripravila posýpku. Múku som zmiešala s cukrom, pridala maslo a vytvorila drobením medzi prstami malé hrudky.
A začala som vrstviť. Najskôr som na plech dala cesto. Potom jablká. A nakoniec posýpku.




A rúra piekla krásne do zlatista pri 165 stupňoch cca 45 minút.







nedeľa, 19. februára 2012

Tvarohová kytička.

Mamina mi doniesla novú formu na bábovku,  a tak predsa len, formičku treba pokrstiť, a čo najskôr vyskúšať. Veď na to aj je :-)


Čo treba:
(zdroj receptu web Apetitu)
200g tvarohu, 200g masla, 4 vajcia, 150g hladkej múky, 150g polohrubej múky, 1 vanilkový cukor, 1 prášok do pečiva, 3 lyžice rumu, trošku soli.

V samostatnej miske som zmiešala všetky múky, pridala som prášok do pečiva a vanilkový cukor.


Maslo a práškový cukor som vymiešala do penista, pridala som tvaroh a postupne po jednom žĺtku.


Do tvarohového krému som pridala múkovú zmes, rum a sneh zo štyroch bielkov (žĺtka som použila na začiatku pri miešaní s tvarohom a maslom).


Cesto som vyliala do svojej novej silikónovej formičky v tvare kytičky.



Nechala som ju piecť pri 170 stupňoch cca 50 minút. A potom som sa už len tešila, akú peknú kytičku doma mám :-)







nedeľa, 12. februára 2012

Aj takto sa dá :-) Had. Jedovatý.

Začínam sa tešiť na nedeľné doobedia, pretože ma tam vždy čaká mail. A nielen taký obyčajný. Opisuje varičský pokus môjho kamaráta. Keď to čítam, tak si uvedomím, aké je rozdielne zmýšľanie ženy a muža. A hlavne v kuchyni, Pokým my ženy, ideme na to tak, že urobíme všetko pre to, aby to dobre dopadlo, t.z. že dodržujeme každý krok v recepte, chlap, ten varí pre to, aby to bola sranda. A o to ide. Hlavne, keď si čítam riadky nižšie :-)

V prvom rade ďakujem za kuchárske knižky, je to výborné pozerať tie obrázky a predstavovať si, že takto to spravím a takto to bude vyzerať. Rozhodol som sa teda, že už dvakrát neskočím do rovnakej mláky a tentokrát pôjdem na istotu.
Dal som teda do Google čo chcem dnes upiecť a obrázok, ktorý sa mi najviac páčil, som si vytlačil, aby som ho mal stále pri pečení na očiach. Poďme teda k dnešnej predlohe:


Znova sa moja púť začínala v obchode. Tak ako vždy, som prešiel všetky regále a povyberal si relatívne na náhodu, na čo by som mal dnes chuť.
Dávam teda do košíku hada (rozumej lístkové cesto), zlatý klas, salko, mlieko, mandle, mak, cukor, smotanu. Vedel som, že doma ešte budem potrebovať pekelné korenie, ale tak to mám od teba doma;)
(poznámka ku koreniu, bolo to indické kari, kt. mám od kamarátky, je trochu viac pikantnejšie, ako sme tuto na Slovensku zvyknutí)


Pozerám na to, čo som to kúpil, a čo teraz asi s tým spravím. Nevadí, púštam si tentokrát Michaela Jacksona a idem na to. Rozmýšlam, rozmýšlam, ako oživiť hada. Tak si vravím, že však to znova zoberiem podľa seba. Čo ja potrebujem k životu. Krv a schránku, v ktorej tá krv pôjde. Ostatné relatívne vypínam ( a áno moja ex by ti potvrdila ze aj vrátane mozgu;p).

Tááák a mám to. Idem spraviť krv hadovi. Dávam mlieko od oka do hrnca, mohla to byť tak štvťka mlieka. Mlieko som nechal zovrieť, nalial doňho celé salko. Toto som miešal, až kým salko nezhorelo, resp. nepripálilo sa o spodok hrnca. Vtedy som uvážil, že je vhodné pridať zlatý klas. Tak pomaličky pridávam zlatý klas, spievam si Michaela a troška tancujem. Asi som ale tancoval až príliš, pretože ten klas sa mi vyšmykol z krabičky a celý mi padol do toho hrnca.

Našťastie mlieka bolo dosť málo, takže sa mi ten sáčok podarilo hneď vybrať. Jediné čo ma však napadlo, že toto je znamenie, ktoré nemôžem ignorovať. Treba predsa pozerať okolo seba a byť otvorený vnemom, ktoré nám každý deň dáva. Tak som tam celý ten klas teda nakoniec hodil. No neviem, či sa tentokrát osud trocha nesekol s týmto znamením, pretože v priebehu pol stotiny sekundy som sa ocitol v posilke. Jednou rukou držíš hrniec, druhou sa snažíš rozmiešať kameň. Po pol minúte prehodíš ruky, lebo už nemôžeš a miešaš ďaľej. Takto som si zaposiloval až kým to ako tak nebolo vlažné.

Toto som položil na zem a išiel som na hada. Had bol v podstate jednoduchý. Zoberieš lístkové cesto, varechu, plechovku alebo fľašu od piva. Varecha + plechovka- máš valček a ako tak rozvaľkáš cesto. Položíš niekam, a povykrajuješ si hada. Trocha ohneš konce a hotovo. Tu sa snáď nedá nič pokaziť. Had je jednoduchý:)


A teraz príde tá dôležitá časť každého hada jedovatého. Určite ťa niekedy štípla osa. A predstavujem si to tak, že keď ťa kusne had, tak akoby ťa na to jedno miesto štípli dve osy. Alebo ako keď ťa kusne upír. Ale to vieme, že tí neexistujú, teda cez deň.

Na to, aby môj had vedel kúsať, som zobral pekelné korenie a kúsok cesta, čo mi zostal. Toto korenie som v maximálnom možnom nepomere do cesta vtlačil a preložil, aby to tak nebolo vidieť. Ešte tam urobíš v ceste  také "kanáliky a bunkre, kde to korenie normálne nasypeš". A schoval som ho do hada. Miesto si môžeš vybrať, aké chceš. Ak chceš hada veľmi veľmi jedovatého, tak môžeš toto aj viackrát spraviť.

Ale to už potom nie je ono. Jedno je akurát a tú magiu to spĺňa. Veď si zober, že vieš, že som teba  a ďalších 10 ľudí pozval na hada. A niekde, v tom hadovi, je toto jedovaté miesto. Každý dostane jeden kúsok, ktorý je náhodne vybratý. No a jeden je jedovatý. Princíp ruskej rulety v kuchyni:) A týmto sa ľudia zabávajú od svojho vzniku, takže...:)

Tak ako telo, som dorobil potom hlavu. Ten istý princíp. Chýbala mi ešte jedna vec, čo je na hadovi také zvláštne, a to sú tie šupinky. Šupinky som chcel spraviť z mandlí a karamelu. Veď karamel sme spolu robili, to by som mal zvládnuť.
Tak stojím nad tou panvicou, v ruke cukor a rozmýšlam. Hmm, karamel sme robili spolu, ale čo som vlastne robil ja? Píšem si na múdru tabuľku, že nabudúce keď varíš tak dávam pozor, som kuchár - pomocník!
No nasypal som na panvicu asi tak 400g cukru a varil až kým to nezhorelo... ehm:D. Potom som do toho hodil mandle a pomiešal a stalo sa to znova! Ja nechápem ako je to možné, že som zasa spravil kladivo.
Ako ok, keď sme prerábali s bráchom byt a kladivo sme potrebovali na rozbitie skrín. Vtedy to bolo ok. Vtedy sa to dokonca aj hodilo. ( orechy v karamele )
Ale dnes som potreboval mandle v karamele. No proste znova jedna veľká guča. Ale tak niečo sa mi podarilo odlúpať, kým to bolo ešte vrelé, čím som si privodil parádne popáleniny na prstoch. Kto chce hada variť, musí byť silný, to som si vravel pri tom horúcom karamele ako som to prstami odtiaĺ odliepal. No a proste spravíš z toho hlavu.



Jo, skoro som zabudol, nemáš nejaký tip na odstránenie karamelu z panvice? Nechal som to tam totiž zaschnúť a niečo mi vraví, že teflónovú panvicu šrobovákom nemôžem škrabať.

Dáš piecť na 3 hodiny do rúry. Z toho prvú hodinu nemáš rúru zapnutú.... To aby si had zvykol na terárium. Ďalšiu hodinu a pol to máš tak na slabo, lebo sa bojíš, že to zasa zhorí a je niečo iné, keď zhorí koláč a niečo iné, keď zhorí had. Predsa len had má dušu. A ide do neba. Tak tam nemôže byť taký zhoretý. Takže máš rúru tak na 50 stupňov;p
Takto to pečieš, medzitým sa hráš xbox, čítaš knihu, posýpaš si hermelín tým pekelným korením a testuješ po akom množste upadneš do kómy. Proste bežná nuda.
Poslednú pol hodinu už nemáš čo robiť, tak vybombuješ rúru (škoda, že sa to nepíše rúrú, - vieš koľko bodov by si za to dostala v scrablle.) a necháš to tam na cca tých 25 min. Každopádne uvedomujem si možné riziká pri mojom varení tak som sa tentokrát patrične pripravil.


Čo na záver, minulé dva recepty som zakončil nejakým vlastným cítením a pocitom z toho celého. Nebude tomu inak ani dnes, dokonca dnes ráno sa mi všetko, čo som včera navaril naživo, prejavilo, žiadne pocity, fantázia, že som to dokázal, že to vyšlo ako som bojoval s hadom atď.
Nie dnes ráno som sa totiž zobudil o pol jedenástej, s rozlepenými očami som prišiel do kuchyne. Všetko som robil po spamäti, ranný rituál, postavil vodu na čaj, spal postojačky, zalial čaj. Odkrojil kúsok z hada, čo bol nakrojený, sadol a kúsol, veľmi malú chvíľu som to mal v puse. Potom som už len slzil, smrkal, a slzil. Dnes ráno ma totiž v kuchyni kusol had:)

sobota, 11. februára 2012

Slniečkový broskyňový.

Toto je pre mňa jeden z receptov, kt. mi pripomína leto. Mám ho rada najmä v tomto čase- nečase, vďaka tomuto koláčiku si môžem zaspomínať na teplúčko z letných mesiacov, ľadovo vychladené ružové vínko, posed na terase pri západe slnka...ach jaj, už nech je tento sneh preč :-)


Čo treba:
(zdroj: Staré číslo Dobrého jedla)
30g jemných ovsených vločiek, 3PL teplého mlieka, 500g broskýň, 3 vajcia, 150g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 250g polohrubej múky, 2ČL prášku do pečiva, 75g roztopeného masla.

Ovsené vločky som na začiatok zaliala vlažným mliekom a nechala ich oddychovať. Broskyne (žiaľ v tomto ročnom období z kómpotu, ale aspoň vlastnej výroby) som pokrájala na drobné kúsky.

Žĺtky s polovicou práškového cukru a vanilkovým cukrom som vymiešala do penista. Pridala som preosiatu múku s práškom do pečiva, rozpustené maslo, vločky a poriadne premiešala.



Bielka som vyšľahala na sneh, a postupne pridala zbytok práškového cukru. Tento cukrový sneh som pridala do cesta a spolu premiešala.
Vyliala som to na vymastenú a múkou poprášenú tortovú formu, posypala pokrájanými broskyňami.


Rúra pečie pri 175 stupňoch 45 minút.



streda, 8. februára 2012

Aj takto sa dá. Po druhýkrát :-)

Dnes ráno som dostala mail, kt. nájdete nižšie. Ani vlastne neviem, ako mám začať. Po prvom varičskom pokuse môjho kamaráta je tu pokračovanie. A myslím, že toto je z trochu iného súdka, ako bol jablkový koláč :-) Veď posúďte sami.

Nooo, hovorím si dnes o šiestej po 5 tich hodinách programovania a analyzovania rôznych procesov že teraz je ten správny čas zabaliť to a nabehnúť do Lidla kvôli akcii, ktorú majú na tiramisu. Sadnem do auta všade naokolo sneh, z lámp funguje každá druhá a ulica si tak nejak padá do toho svojho romantického šera. Ešte si pre seba hovorím, že dnešnému večeru do dokonalosti chýba už len veľmi málo. Naštartujem a z rádia mi hrá nejaké tuc tuc bum bum tak si tam hádžem výber Johnyho Casha.

Prídem do Lidla, zoberem ten leták a troška ho prebehnem, ale nechápem ako ma to vtedy nenapadlo, že v tom recepte su také pasce. Hodím ho sem, možno si to hneď všimneš. Každopádne ja som na to došiel az keď už bolo neskoro:)

Náš tip na lahodný dezert: Tiramisu
Prísady:
Dlhé piškóty, Mascarpone(Lidl), Amareto likér, Káva, Žĺtky, 15 dkg práškového cukru, Kakao.
Takto to vyzera normálne však?:) No čítaj ďalej....

Všetko nakúpim, idem k pokladni, v hlave všetko spočítané, že to je super, celá táto pochúťka ma vyjde ani nie na 6 euro. Pani to blokuje a:
Pani: Všetko?
Ja: Jup všetko
Pani: 13,50
Ja: Ehm, prosím Vás však a to ako, veď to celé podľa tohto letáku malo stáť 6 euro
Pani: To je až od štvrtka
Ja: Pozerám na ten leták, tam na začiatku velkým fontom minimálne 40 napísane, od štvrtka 9.2.
Nič no čo, už som mal, berem - platím.

Prídem domov ani som sa neprezliekol, tak som sa tešil:)) Ešte som bol u maminy pre misku, kam to všetko naukladám. Mamine som velkodušne dal najavo, že čo si myslí, keď mi dáva takú malú misku, ja chcem veľkú, veď si spravim veľa tiramisu! ( Jo, všetko som totiž nakúpil dvakrát:) Pre istotu. )

Tak teda poďme na to. Uvaríme 2.5 dcl kávy. Žiaden problém, dám do rýchlovarky 2.5 dcl vody čakám... čakám... voda zovrie, zoberiem kávu a zalievam.
Piškóty som mal ďalej namáčať, takže som si to vylial do taniera. A pozerám na tú kávu, že toto snáď nie, v živote som takú kávu nevidel. To akože v tom mám namáčat?


Pre vysvetlenie, ja si kávu nerobievam. Ani ju moc nepijem. Vlastne skoro vôbec. Mám ju doma, akože ak niekto chce, a teraz už viem, že mám neuveriteľné štastie, že zatiaľ nikto nechcel.
Neviem ako to mám popísať, ale doteraz som existoval v realite, kde je iba neska. Teda asi neska. Proste to, čo zaleješ vodou ako granko, a pomiešaš. Ono sa to rozpustí a voila - hotovo.

Volám mame, že tá káva, čo mi dala, je nejaka divná. Spýtala sa, že ako môže byť káva divná. Hovorím, však som uvaril vodu, nasypal ju tam a ona sa nerozpustila...
A ticho, asi 5 sekúnd ticho, a potom mama dostala záchvat smiechu. Hej mami..., strašne vtipné haha, úplne pukám. Ešte aby ma úplne zničila, mi vraví, počkaj chvíľu, toto musím povedať tatkovi...
Tak som si ešte z pozadia vypočul ako sa tatko rehní, že má zo syna blbca. No nič, dozvedel som sa, že tá káva je do kávovaru, na čo som samozrejme reagoval, že prečo dokelu mi dáva kávu do kávovaru, keď nemám doma kavovar. Načo som sa dozvedel, že na chladničke mám kavovar.

Zuzi, ja v tej miestnosti každé ráno raňajkujem už niekoľko mesiacov, mama bola  mňa iba raz, a vedela, že mám na linke kávovar, kdežto ja som si ho doteraz nevšimol.

Nič kávu mám. Hodím to do tanierika a čítam recept. Prilejeme 1 dcl amareta. Toto je bez problémov. Ochutnám to amareto, chutí to ako voda. Dal som 2 deci a ... 2 deci Jacka Danielsa. Môj inštinkt mi vraví, že Jackom sa nedá nič pokaziť. Jo a ešte nalejem sebe na dodanie odvahy, lebo teda zatiaľ ziadna sláva:(
Trocha som prepadal panike, ten večer naozaj začal krásne a zatiaľ sa všetko rútilo. Beriem piškóty, zmieňovať sa, že prvé štyri piškóty sa nedali ( a to som človek, čo nenávidí slovo nedá sa ) odtiaľ už vybrať je asi úplne zbytočné. Brutál sa rozmočili. Nevadí, poučený som tie ďalšie vybral a začal vkladať do misky. Vcelku sranda ako to tam nacpať:))


Piškóty naplnené, položené, ide sa na to najlepšie:)) Pozerám, čo mám robiť "a žĺtky vymiešame s cukrom do penista a pomaly pridáme mascarpone."
Pozerám na recept, pozerám na vajíčka.. recept ... vajíčka... recept... vajíčka.... chápeš už ten nedostatok tohto receptu?:)
Oni tam nenapisali nikde koľko čoho! A teraz čo. Tak si hovorím, že to spravím, ako keď známkujú krasokorčulovanie. A musíš uznať, že toto má logiku. V krasokorčulovaní, keď odskáču, tak idú známky a nuluje sa najvyššia a najnižšia známka. Takže kúpil som 10 vajec. Anulujem minimum (1) a maximum (10) a vyberám najlepšiu možnú známku pre moje tiramisu, teda 9.
Idem vybrať žĺtky, toto ti ani nebudem opisovať, ako-tak som to zvládol.

Hodím tam cukor. (kúpil som si úžasný hrnček, z boku to má viac mierok a je tam že, voda/cukor/soľ/ryža a všetko má svoju mierku, fakt super vec, už nikdy sa mi nestane to, čo minule ).
Miešam, pridám mascarpone 2x. A teraz to prišlo. Pozerám na to a je toho brutál málo na brutál misku. Akože ja viem, že niesom nejaký super kuchár, ale odhad v celku mám.
A keď máš misku o 30x30 cm vyplnenú piškotmi a pozrieš na tú plnku, ktorej máš tak asi 400 ml, tak je ti jasné, že toto si chlapče dokašlal. Priznám sa, že dosť som jej zjedol, len tak:))

Plnka je fakt perfektná, trocha riedka, 9 vajec asi bolo moc, ale inak super, fakt. No a tu som skončil kvôli nádobe. Proste nemal som šancu ďalej pokračovať:(((. Hľadal som v byte hocijakú náhradu.

Už som fakt nevedel čo, mame som volať nemohol. Mal som aj na teba číslo napisané na mobile, ale zasa, čo je veľa, to je veľa:) Susedu som otravoval včera kvôli hrncu. No proste som bol v koncoch:( Tak som si sadol na pohovku a nevedel, čo mám robiť. Prisahám, že som mal slzu na krajíčku:( A potom mi to došlo, nechápem, že ma to nenapadlo hneď.

Recept na tortovú misku bez tortovej misky:
Prísady:
- 5x obal z dvd. Ak SVK schváli ACTU tak samozrejme originál DVD
- Fototapeta na dvere, ktorá zostala z prerábky bytu

Zoberieš 5 dvd obalov. Vyberieš tie obaly a všetko vo vnútri. Poriadne umyješ. Zoberieš fototapetu a zlepíš dokopy. Musíš tam troška strihať. Však keď ti bude niekedy chýbať miska, tak volaj. Rád pomôžem.


Všetko som to lepil dokopy, hral mi k tomu zaľúbil sa chlapec.  Sooooo typical, vravím si:) Tu lepíš formu na tiramisu z dvd obalov s tapetou a niekde vonku ti behá princezná:)
Ale kurnik úplne akoby to bolo na to spravené. Všetky piškóty tam sadli presne.


Ja som bol strašne šťastný, že som sa pohol ďalej, lebo fakt som to chcel už skončiť. No samozrejme ozdobiť a dať do chladničky.
Teraz sa to tam chladí a dúfam, že za 5 dní ( podľa toho, aká riedka bola tá plnka ) to stvrdne:))
Brú chuť, na zdravie.

Toto sa ani zďaleka nechytá na ten koláč. Celé to bolo také, že ako keď, ja neviem... v športe sa to často stáva. Že už nemôžeš, proste všetko je proti tebe, všetko, čo spravíš je nanič, a nech sa snažíš, ako chceš, vôbec ti to nejde. Jediné, na čo myslíš je, že už je asi koniec, že sa ďalej nepohneš, ale ešte si povieš, že k tomu kopčeku ešte dobehneš, a potom že k tomu ďalšiemu brehu ešte doplávaš, že tento posledný skok ešte skočíš, aj keď si celý deň iba padala.
A nakoniec to dokážeš. Dobehneš síce posledná, dopláveš ako posledná, ten skok si skočila, keď všetci ostatní, čo s tebou začali, už skáču iné triky. Ale ty sa cítiš ako víťaz a je ti jedno že tabuľkovo niesi. A zuzi, teraz sa cítim ako víťaz:))

No, čo na toto povedať. Myslím, že tá záverečná reč môjho kamaráta stojí za to, a každý z nás by si toto mal opakovať každý deň. No, už som sa pozvala, že si tento výtvor potrebujem pozrieť na vlastné oči. Viete ako sa hovorí, stokrát počuť, ale raz vidieť :-) Kuchársku kariéru svojho kamaráta budem samozrejme sledovať aj naďalej a rada sa vždy podelím o výsledok:-)



pondelok, 6. februára 2012

Koláč s dvoma čokoládami.

Robila som si generálny poriadok v mojej skrinke s receptami a našla som tam teda všeličo. Mám čo robiť v najbližšom období. Teším sa :-)
Medzi tou kopou novej inšpirácie som našla aj tento koláč. Zaujal ma aj okrem iného tým, že sa v originále volal "Buchta". Toto slovko vo mne evokuje moje detstvo, keď som na buchty chodila k mojej starej mame, plietla som sa jej v kuchyni pod nohy, aby som videla celý výrobný proces toho nadýchaného zázraku, kt. pred nás postavila.
Je fakt, že toto je z trochu iného súdka. Ale či už si ho nazvem koláč alebo buchta, výsledok je fajn. Navyše s dvoma druhmi čokolády. Nieje o čom.


Čo treba:
(zdroj staršie číslo časopisu Gurmán)
100g horkej čokolády, 50g sušeného ovocia, 50g bielej čokolády, 4 vajíčka, 80g hnedého cukru, 100g hladkej múky, 1 KL prášku do pečiva, 1KL škorice.

Na začiatok som horkú čokoládu roztopila vo vodnom kúpeli.


Medzitým som pokrájala sušené ovocie a bielu čokoládu na drobné kúsky.


Žĺtka s cukrom som vymiešala do peny. A pomaly som pridávala trochu vychladnutú roztopenú horkú čokoládu.



Primiešala som hladkú múku zmiešanú s práškom do pečiva a škoricou a vyšľahané bielka. A nakoniec kúsky bielej čokolády a sušené ovocie.

Cesto som vyliala do vymastenej formy. Pri 175 stupňoch rúra pečie do hneda asi 45 minút. Treba skúsiť na dotyk, aby bol koláč krásne pružný.




Na škoricu určite netreba zabudnúť. Cesto krásne prevonia...