Aj takto sa dá. Po druhýkrát :-)

Dnes ráno som dostala mail, kt. nájdete nižšie. Ani vlastne neviem, ako mám začať. Po prvom varičskom pokuse môjho kamaráta je tu pokračovanie. A myslím, že toto je z trochu iného súdka, ako bol jablkový koláč :-) Veď posúďte sami.

Nooo, hovorím si dnes o šiestej po 5 tich hodinách programovania a analyzovania rôznych procesov že teraz je ten správny čas zabaliť to a nabehnúť do Lidla kvôli akcii, ktorú majú na tiramisu. Sadnem do auta všade naokolo sneh, z lámp funguje každá druhá a ulica si tak nejak padá do toho svojho romantického šera. Ešte si pre seba hovorím, že dnešnému večeru do dokonalosti chýba už len veľmi málo. Naštartujem a z rádia mi hrá nejaké tuc tuc bum bum tak si tam hádžem výber Johnyho Casha.

Prídem do Lidla, zoberem ten leták a troška ho prebehnem, ale nechápem ako ma to vtedy nenapadlo, že v tom recepte su také pasce. Hodím ho sem, možno si to hneď všimneš. Každopádne ja som na to došiel az keď už bolo neskoro:)

Náš tip na lahodný dezert: Tiramisu
Prísady:
Dlhé piškóty, Mascarpone(Lidl), Amareto likér, Káva, Žĺtky, 15 dkg práškového cukru, Kakao.

Takto to vyzera normálne však?:) No čítaj ďalej....

Všetko nakúpim, idem k pokladni, v hlave všetko spočítané, že to je super, celá táto pochúťka ma vyjde ani nie na 6 euro. Pani to blokuje a:
Pani: Všetko?
Ja: Jup všetko
Pani: 13,50
Ja: Ehm, prosím Vás však a to ako, veď to celé podľa tohto letáku malo stáť 6 euro
Pani: To je až od štvrtka
Ja: Pozerám na ten leták, tam na začiatku velkým fontom minimálne 40 napísane, od štvrtka 9.2.

Nič no čo, už som mal, berem - platím.

Prídem domov ani som sa neprezliekol, tak som sa tešil:)) Ešte som bol u maminy pre misku, kam to všetko naukladám. Mamine som velkodušne dal najavo, že čo si myslí, keď mi dáva takú malú misku, ja chcem veľkú, veď si spravim veľa tiramisu! ( Jo, všetko som totiž nakúpil dvakrát:) Pre istotu. )

Tak teda poďme na to. Uvaríme 2.5 dcl kávy. Žiaden problém, dám do rýchlovarky 2.5 dcl vody čakám... čakám... voda zovrie, zoberiem kávu a zalievam.
Piškóty som mal ďalej namáčať, takže som si to vylial do taniera. A pozerám na tú kávu, že toto snáď nie, v živote som takú kávu nevidel. To akože v tom mám namáčat?



Pre vysvetlenie, ja si kávu nerobievam. Ani ju moc nepijem. Vlastne skoro vôbec. Mám ju doma, akože ak niekto chce, a teraz už viem, že mám neuveriteľné štastie, že zatiaľ nikto nechcel.
Neviem ako to mám popísať, ale doteraz som existoval v realite, kde je iba neska. Teda asi neska. Proste to, čo zaleješ vodou ako granko, a pomiešaš. Ono sa to rozpustí a voila - hotovo.

Volám mame, že tá káva, čo mi dala, je nejaka divná. Spýtala sa, že ako môže byť káva divná. Hovorím, však som uvaril vodu, nasypal ju tam a ona sa nerozpustila...
A ticho, asi 5 sekúnd ticho, a potom mama dostala záchvat smiechu. Hej mami..., strašne vtipné haha, úplne pukám. Ešte aby ma úplne zničila, mi vraví, počkaj chvíľu, toto musím povedať tatkovi...
Tak som si ešte z pozadia vypočul ako sa tatko rehní, že má zo syna blbca. No nič, dozvedel som sa, že tá káva je do kávovaru, na čo som samozrejme reagoval, že prečo dokelu mi dáva kávu do kávovaru, keď nemám doma kavovar. Načo som sa dozvedel, že na chladničke mám kavovar.

Zuzi, ja v tej miestnosti každé ráno raňajkujem už niekoľko mesiacov, mama bola  mňa iba raz, a vedela, že mám na linke kávovar, kdežto ja som si ho doteraz nevšimol.

Nič kávu mám. Hodím to do tanierika a čítam recept. Prilejeme 1 dcl amareta. Toto je bez problémov. Ochutnám to amareto, chutí to ako voda. Dal som 2 deci a ... 2 deci Jacka Danielsa. Môj inštinkt mi vraví, že Jackom sa nedá nič pokaziť. Jo a ešte nalejem sebe na dodanie odvahy, lebo teda zatiaľ ziadna sláva:(

Trocha som prepadal panike, ten večer naozaj začal krásne a zatiaľ sa všetko rútilo. Beriem piškóty, zmieňovať sa, že prvé štyri piškóty sa nedali ( a to som človek, čo nenávidí slovo nedá sa ) odtiaľ už vybrať je asi úplne zbytočné. Brutál sa rozmočili. Nevadí, poučený som tie ďalšie vybral a začal vkladať do misky. Vcelku sranda ako to tam nacpať:))

Piškóty naplnené, položené, ide sa na to najlepšie:)) Pozerám, čo mám robiť "a žĺtky vymiešame s cukrom do penista a pomaly pridáme mascarpone."

Pozerám na recept, pozerám na vajíčka.. recept ... vajíčka... recept... vajíčka.... chápeš už ten nedostatok tohto receptu?:)

Oni tam nenapisali nikde koľko čoho! A teraz čo. Tak si hovorím, že to spravím, ako keď známkujú krasokorčulovanie. A musíš uznať, že toto má logiku. V krasokorčulovaní, keď odskáču, tak idú známky a nuluje sa najvyššia a najnižšia známka. Takže kúpil som 10 vajec. Anulujem minimum (1) a maximum (10) a vyberám najlepšiu možnú známku pre moje tiramisu, teda 9.

Idem vybrať žĺtky, toto ti ani nebudem opisovať, ako-tak som to zvládol.

Hodím tam cukor. (kúpil som si úžasný hrnček, z boku to má viac mierok a je tam že, voda/cukor/soľ/ryža a všetko má svoju mierku, fakt super vec, už nikdy sa mi nestane to, čo minule ).

Miešam, pridám mascarpone 2x. A teraz to prišlo. Pozerám na to a je toho brutál málo na brutál misku. Akože ja viem, že niesom nejaký super kuchár, ale odhad v celku mám.

A keď máš misku o 30x30 cm vyplnenú piškotmi a pozrieš na tú plnku, ktorej máš tak asi 400 ml, tak je ti jasné, že toto si chlapče dokašlal. Priznám sa, že dosť som jej zjedol, len tak:))

Plnka je fakt perfektná, trocha riedka, 9 vajec asi bolo moc, ale inak super, fakt. No a tu som skončil kvôli nádobe. Proste nemal som šancu ďalej pokračovať:(((. Hľadal som v byte hocijakú náhradu.

Už som fakt nevedel čo, mame som volať nemohol. Mal som aj na teba číslo napisané na mobile, ale zasa, čo je veľa, to je veľa:) Susedu som otravoval včera kvôli hrncu. No proste som bol v koncoch:( Tak som si sadol na pohovku a nevedel, čo mám robiť. Prisahám, že som mal slzu na krajíčku:( A potom mi to došlo, nechápem, že ma to nenapadlo hneď.

Recept na tortovú misku bez tortovej misky:
Prísady:
- 5x obal z dvd. Ak SVK schváli ACTU tak samozrejme originál DVD
- Fototapeta na dvere, ktorá zostala z prerábky bytu

Zoberieš 5 dvd obalov. Vyberieš tie obaly a všetko vo vnútri. Poriadne umyješ. Zoberieš fototapetu a zlepíš dokopy. Musíš tam troška strihať. Však keď ti bude niekedy chýbať miska, tak volaj. Rád pomôžem.

Všetko som to lepil dokopy, hral mi k tomu zaľúbil sa chlapec.  Sooooo typical, vravím si:) Tu lepíš formu na tiramisu z dvd obalov s tapetou a niekde vonku ti behá princezná:)
Ale kurnik úplne akoby to bolo na to spravené. Všetky piškóty tam sadli presne.

Ja som bol strašne šťastný, že som sa pohol ďalej, lebo fakt som to chcel už skončiť. No samozrejme ozdobiť a dať do chladničky.

Teraz sa to tam chladí a dúfam, že za 5 dní ( podľa toho, aká riedka bola tá plnka ) to stvrdne:))

Brú chuť, na zdravie.

Toto sa ani zďaleka nechytá na ten koláč. Celé to bolo také, že ako keď, ja neviem... v športe sa to často stáva. Že už nemôžeš, proste všetko je proti tebe, všetko, čo spravíš je nanič, a nech sa snažíš, ako chceš, vôbec ti to nejde. Jediné, na čo myslíš je, že už je asi koniec, že sa ďalej nepohneš, ale ešte si povieš, že k tomu kopčeku ešte dobehneš, a potom že k tomu ďalšiemu brehu ešte doplávaš, že tento posledný skok ešte skočíš, aj keď si celý deň iba padala.

A nakoniec to dokážeš. Dobehneš síce posledná, dopláveš ako posledná, ten skok si skočila, keď všetci ostatní, čo s tebou začali, už skáču iné triky. Ale ty sa cítiš ako víťaz a je ti jedno že tabuľkovo niesi. A zuzi, teraz sa cítim ako víťaz:))

No, čo na toto povedať. Myslím, že tá záverečná reč môjho kamaráta stojí za to, a každý z nás by si toto mal opakovať každý deň. No, už som sa pozvala, že si tento výtvor potrebujem pozrieť na vlastné oči. Viete ako sa hovorí, stokrát počuť, ale raz vidieť :-) Kuchársku kariéru svojho kamaráta budem samozrejme sledovať aj naďalej a rada sa vždy podelím o výsledok:-)