nedeľa, 12. februára 2012

Aj takto sa dá :-) Had. Jedovatý.

Začínam sa tešiť na nedeľné doobedia, pretože ma tam vždy čaká mail. A nielen taký obyčajný. Opisuje varičský pokus môjho kamaráta. Keď to čítam, tak si uvedomím, aké je rozdielne zmýšľanie ženy a muža. A hlavne v kuchyni, Pokým my ženy, ideme na to tak, že urobíme všetko pre to, aby to dobre dopadlo, t.z. že dodržujeme každý krok v recepte, chlap, ten varí pre to, aby to bola sranda. A o to ide. Hlavne, keď si čítam riadky nižšie :-)

V prvom rade ďakujem za kuchárske knižky, je to výborné pozerať tie obrázky a predstavovať si, že takto to spravím a takto to bude vyzerať. Rozhodol som sa teda, že už dvakrát neskočím do rovnakej mláky a tentokrát pôjdem na istotu.
Dal som teda do Google čo chcem dnes upiecť a obrázok, ktorý sa mi najviac páčil, som si vytlačil, aby som ho mal stále pri pečení na očiach. Poďme teda k dnešnej predlohe:


Znova sa moja púť začínala v obchode. Tak ako vždy, som prešiel všetky regále a povyberal si relatívne na náhodu, na čo by som mal dnes chuť.
Dávam teda do košíku hada (rozumej lístkové cesto), zlatý klas, salko, mlieko, mandle, mak, cukor, smotanu. Vedel som, že doma ešte budem potrebovať pekelné korenie, ale tak to mám od teba doma;)
(poznámka ku koreniu, bolo to indické kari, kt. mám od kamarátky, je trochu viac pikantnejšie, ako sme tuto na Slovensku zvyknutí)


Pozerám na to, čo som to kúpil, a čo teraz asi s tým spravím. Nevadí, púštam si tentokrát Michaela Jacksona a idem na to. Rozmýšlam, rozmýšlam, ako oživiť hada. Tak si vravím, že však to znova zoberiem podľa seba. Čo ja potrebujem k životu. Krv a schránku, v ktorej tá krv pôjde. Ostatné relatívne vypínam ( a áno moja ex by ti potvrdila ze aj vrátane mozgu;p).

Tááák a mám to. Idem spraviť krv hadovi. Dávam mlieko od oka do hrnca, mohla to byť tak štvťka mlieka. Mlieko som nechal zovrieť, nalial doňho celé salko. Toto som miešal, až kým salko nezhorelo, resp. nepripálilo sa o spodok hrnca. Vtedy som uvážil, že je vhodné pridať zlatý klas. Tak pomaličky pridávam zlatý klas, spievam si Michaela a troška tancujem. Asi som ale tancoval až príliš, pretože ten klas sa mi vyšmykol z krabičky a celý mi padol do toho hrnca.

Našťastie mlieka bolo dosť málo, takže sa mi ten sáčok podarilo hneď vybrať. Jediné čo ma však napadlo, že toto je znamenie, ktoré nemôžem ignorovať. Treba predsa pozerať okolo seba a byť otvorený vnemom, ktoré nám každý deň dáva. Tak som tam celý ten klas teda nakoniec hodil. No neviem, či sa tentokrát osud trocha nesekol s týmto znamením, pretože v priebehu pol stotiny sekundy som sa ocitol v posilke. Jednou rukou držíš hrniec, druhou sa snažíš rozmiešať kameň. Po pol minúte prehodíš ruky, lebo už nemôžeš a miešaš ďaľej. Takto som si zaposiloval až kým to ako tak nebolo vlažné.

Toto som položil na zem a išiel som na hada. Had bol v podstate jednoduchý. Zoberieš lístkové cesto, varechu, plechovku alebo fľašu od piva. Varecha + plechovka- máš valček a ako tak rozvaľkáš cesto. Položíš niekam, a povykrajuješ si hada. Trocha ohneš konce a hotovo. Tu sa snáď nedá nič pokaziť. Had je jednoduchý:)


A teraz príde tá dôležitá časť každého hada jedovatého. Určite ťa niekedy štípla osa. A predstavujem si to tak, že keď ťa kusne had, tak akoby ťa na to jedno miesto štípli dve osy. Alebo ako keď ťa kusne upír. Ale to vieme, že tí neexistujú, teda cez deň.

Na to, aby môj had vedel kúsať, som zobral pekelné korenie a kúsok cesta, čo mi zostal. Toto korenie som v maximálnom možnom nepomere do cesta vtlačil a preložil, aby to tak nebolo vidieť. Ešte tam urobíš v ceste  také "kanáliky a bunkre, kde to korenie normálne nasypeš". A schoval som ho do hada. Miesto si môžeš vybrať, aké chceš. Ak chceš hada veľmi veľmi jedovatého, tak môžeš toto aj viackrát spraviť.

Ale to už potom nie je ono. Jedno je akurát a tú magiu to spĺňa. Veď si zober, že vieš, že som teba  a ďalších 10 ľudí pozval na hada. A niekde, v tom hadovi, je toto jedovaté miesto. Každý dostane jeden kúsok, ktorý je náhodne vybratý. No a jeden je jedovatý. Princíp ruskej rulety v kuchyni:) A týmto sa ľudia zabávajú od svojho vzniku, takže...:)

Tak ako telo, som dorobil potom hlavu. Ten istý princíp. Chýbala mi ešte jedna vec, čo je na hadovi také zvláštne, a to sú tie šupinky. Šupinky som chcel spraviť z mandlí a karamelu. Veď karamel sme spolu robili, to by som mal zvládnuť.
Tak stojím nad tou panvicou, v ruke cukor a rozmýšlam. Hmm, karamel sme robili spolu, ale čo som vlastne robil ja? Píšem si na múdru tabuľku, že nabudúce keď varíš tak dávam pozor, som kuchár - pomocník!
No nasypal som na panvicu asi tak 400g cukru a varil až kým to nezhorelo... ehm:D. Potom som do toho hodil mandle a pomiešal a stalo sa to znova! Ja nechápem ako je to možné, že som zasa spravil kladivo.
Ako ok, keď sme prerábali s bráchom byt a kladivo sme potrebovali na rozbitie skrín. Vtedy to bolo ok. Vtedy sa to dokonca aj hodilo. ( orechy v karamele )
Ale dnes som potreboval mandle v karamele. No proste znova jedna veľká guča. Ale tak niečo sa mi podarilo odlúpať, kým to bolo ešte vrelé, čím som si privodil parádne popáleniny na prstoch. Kto chce hada variť, musí byť silný, to som si vravel pri tom horúcom karamele ako som to prstami odtiaĺ odliepal. No a proste spravíš z toho hlavu.



Jo, skoro som zabudol, nemáš nejaký tip na odstránenie karamelu z panvice? Nechal som to tam totiž zaschnúť a niečo mi vraví, že teflónovú panvicu šrobovákom nemôžem škrabať.

Dáš piecť na 3 hodiny do rúry. Z toho prvú hodinu nemáš rúru zapnutú.... To aby si had zvykol na terárium. Ďalšiu hodinu a pol to máš tak na slabo, lebo sa bojíš, že to zasa zhorí a je niečo iné, keď zhorí koláč a niečo iné, keď zhorí had. Predsa len had má dušu. A ide do neba. Tak tam nemôže byť taký zhoretý. Takže máš rúru tak na 50 stupňov;p
Takto to pečieš, medzitým sa hráš xbox, čítaš knihu, posýpaš si hermelín tým pekelným korením a testuješ po akom množste upadneš do kómy. Proste bežná nuda.
Poslednú pol hodinu už nemáš čo robiť, tak vybombuješ rúru (škoda, že sa to nepíše rúrú, - vieš koľko bodov by si za to dostala v scrablle.) a necháš to tam na cca tých 25 min. Každopádne uvedomujem si možné riziká pri mojom varení tak som sa tentokrát patrične pripravil.


Čo na záver, minulé dva recepty som zakončil nejakým vlastným cítením a pocitom z toho celého. Nebude tomu inak ani dnes, dokonca dnes ráno sa mi všetko, čo som včera navaril naživo, prejavilo, žiadne pocity, fantázia, že som to dokázal, že to vyšlo ako som bojoval s hadom atď.
Nie dnes ráno som sa totiž zobudil o pol jedenástej, s rozlepenými očami som prišiel do kuchyne. Všetko som robil po spamäti, ranný rituál, postavil vodu na čaj, spal postojačky, zalial čaj. Odkrojil kúsok z hada, čo bol nakrojený, sadol a kúsol, veľmi malú chvíľu som to mal v puse. Potom som už len slzil, smrkal, a slzil. Dnes ráno ma totiž v kuchyni kusol had:)

8 komentárov:

  1. :DDDDDD a ta helma! Kedy bude dalsia nedela???

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. na tej som sa peckovala aj ja. ked som sa ho pytala, ze co to ma na tej hlave? tak som dostala odpoved, ze ci si uvedomujem, ako reaguje nedopeceny had :-D

      Odstrániť
  2. Odpovede
    1. adi, byva tiez v DNV ako my, raz ho zlomim, a mozeme nieco spolu spachat ;-)

      Odstrániť
  3. tieto prispevky su uplne super! ja by som to uz asi cele vyhodila, ale chlap? nie, on sa s tym pobavka :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. on sa s tym nielen ze pobavka, ale este to aj zje :-D

      Odstrániť
  4. :D :D :D uzasna story. zaverecna veta je najlepsia :D

    OdpovedaťOdstrániť