utorok 20. marca 2012

Lasagne. Svieže. Jarné.

Všade okolo všetko krásne rastie, pučí, voní, slniečko nám svieti krásne a dlho. Sa aj v kuchyni veselšie varí. Keď som v obchode videla ten baby špenát, voľba na večeru bola jasná.
Rada robievam lasagne, sú relatívne rýchlo hotové a hlavne ich môžem variovať (existuje vôbec takéto slovo :-) ? ), dávať plnky aké chcem, podľa chutí, aké práve v obchode alebo doma mám.
Tentokrát som si zvolila hlavnú komoditu večerných lasagní špenát. Taký ten malinký. Baby :-)

Čo treba:
500ml mlieka, 3PL hladkej múky, maslo, cca 12 plátkov lasagní, baby špenát, šampiňóny, slaninka, cibuľa, cesnak, tvrdý syr na strúhanie, mozzarella, soľ, korenie.

Najskôr som si pripravila bešamel.
Do hrnca som dala maslo (boli veľké asi ako vlašský orech). Pridala som múku, trochu som ju opražila na masle, zaliala mliekom a urobila z toho takú omáčkovú kašu. Asi ako keď robím krupičnú kašu ale toto bolo trochu tekutejšie.

Čo sa náplne týka.
Jednu stredne veľkú cibuľku som pokrájala nadrobno, opražila trochu na oleji. K nej som pridala pokrájanú slaninu, pokrájané šampiňóny, a nadrobno pokrájaný cesnak. Celé som to spojila, aby sa všetky suroviny krásne zoznámili a prevoňali sa navzájom. Nakoniec som pridala baby špenát, premiešala a odstavila z ohňa. Osolila som a okorenila.

Tak a nakoniec som vrstvila. Na spodok vymasteného plechu som uložila vrstvu lasagní. Na to som dala vrstvu bešamelu, na to vrstvu zmesi, na to postrúhaný tvrdý syr. A potom znova. Lasagne, bešamel, plnka, syr. Nakoniec som to prikryla lasagnami, poliala bešamelom a navrch dala mozzarellu.
Lasagiam som popriala krásny odpočinok a pri 180 stupňoch som piekla cca 40 minút.


ľadový šalát, reďkovka, morská soľ, korenie, balsamico, olivový olej. mňamka :-)

utorok 13. marca 2012

Talianska kuchyňa. Narodeninová.

Včerajšok bola pre mňa taká symbolika. Ako najlepšie osláviť narodeniny? V kuchyni. Ešte k tomu aj v talianskej. Nemohlo byť nič lepšie :-) Keď som videla, že škola varenia Chefparade má v kalendári kurzov 12.3. taliansku kuchyňu, voľba bola jasná.





V základnom menu sme mali domáce cestoviny, hríbovú a syrovú omáčku, rajčinové pesto a po menšej obmene tiramisu.




Na začiatok sme dostali pár teplých slov o organizácii eventu a potom sa mohlo začať variť. Na kurze nás bolo 6, takže to bola taká príjemná komorná atmosféra.


Začali sme cestovinami. 2 kg múky, špeciálnej na výrobu cestovín, sme zmiešali so 40 žltkami (!!!!). A keďže muži sa veľmi do miesenia cesta nemali, rada som sa pustila do tejto prácičky.



Odborník ma nakoniec vystriedal a mali sme krásne hladké cestíčko.




Priznám sa, nečakala som, že to bude až taká makačka. Tak ako všetko, aj toto bude chcieť cvik a dril hneď od začiatku, ale dúfam, že to zvládnem, túto komoditu by som si naozaj chcela vedieť pripravovať doma. K cestovinám sme si urobili tri omáčky.
4 druhy syra. Klasika, kt. nič nepokazíme. A vždy sa jej trochu doma zíde.



Hríbová. To je pre mňa to pravé orechové, resp. hríbové. Nič lepšie ani nemôže pre mňa byť. Keď sa stretne cestovina s hríbom, úspech je zaručený.



Rajčinové pesto zo sušených rajčín. To bola pre mňa novinka, do včerajška som sa kamošila len s bazalkovým pestom. Ale už teraz si viem predstaviť, čo všetko by sa s ním dalo porobiť :-)



No a samozrejme, keď už som si na začiatku cesto pekne pripravila, tak som sa musela podielať aj na výrobe samotných cestovín. A náramne ma to bavilo. Také zariadeníčko by som chcela aj domov, asi si urobím radosť jeho nákupom :-)







A mali sme aj úžasné ravioli plnené ricottou, sušenými paradajkami a baby špenátom. Nebíčko v papuľke. A aj keď hríbová omáčka je moja srdcovka, toto bolo naozaj úžasné. V jednoduchosti je krása, a toto je dôkaz.




Čo by to bol kurz bez sladkej bodky na záver. Sama sa chválim, pán kuchár mi dovolil pripraviť tiramisu. Takže dezertík bol sčasti v mojej réžií.
Trošku som ho upravila, dala som kúsky ananásu a kto si želal, dostal namiesto kakaa navrch škoricu.




Bolo super. Navyše som si mohla spraviť sama dezert, takže u mňa nieje o čom. Teším sa na ďalšie kurzy, už teraz viem, kt. určite navštívim :-) Teším sa :-)

piatok 9. marca 2012

Bábovka. S medom. A mandľami.

Medík mám rada. Je krásne zlatistý, voňavý a pripomína mi detstvo, keď som si na raňajky dávala vianočku s maslom a medom. No a samozrejme kakao k tomu.
Teraz som ho pre zmenu dala do bábovky. Bola som zvedavá, čo to urobí. A s výsledkom som spokojná. Veď posúďte sami :-)

Čo treba:
(zdroj receptu Dobré jedlo)
250g hladkej múky, 100g masla, 40g práškového cukru, 70g medu, 3 vajcia (žĺtky a bielky zvlášť), 80g mandlí, 1/2 balíčka prášku do pečiva, 200ml smotany na šľahanie, 1 balíček vanilkového cukru.

Na začiatok som si pripravila mandľovú múku. Mandle som pomlela, zmiešala s múkou, práškom do pečiva a vanilkovým cukrom.

Maslo som vyšľahala dopenista s práškovým cukrom a medom. Postupne som pridala žĺtky. Potom som na striedačku pridávala mandľovú múku a smotanu (tú som len prilievala, nebola vyšľahaná do šľahačky).

No a nakoniec som pridala tuhý sneh z bielkov. Opatrne som celé cesto vymiešala, vyliala do vymastenej a múkou vysypanej formy a pri 180 stupňoch som piekla cca 45 minút. Do krásne opálena.




nedeľa 4. marca 2012

Jogurtový chlebíček. So sušeným ovocím.

Tento víkend ušiel rýchlo. Tak ako každý. V sobotu bolo krásne, podarilo sa mi stretnúť aj takúto krásnu mačičku u nás na záhrade. Aj by som ju odfotila z bližšia, ale akosi, náš nebezpečný dunčo (rozumej náš domáci lenivý maznáčik), sa rozhodol, že sa vzchopí a odoženie ju. Ono totižto, pre vysvetlenie, do včerajšieho dňa to bol vždy on, kto pred mačkami utekal. Ale každý raz musíme dospieť. A tuším to prišlo aj na nášho Rickyho :-)


A k peknej sobote a lenivej nedeli patrí samozrejme aj dobrý koláč. Načali sme sa gaštanovým pyré a dorazili týmto jogurtovým chlebíčkom.

Čo treba:
200g polohrubej múky, 150g hladkej múky, 3ČL prášku do pečiva, 200g masla, 130g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 4 vajcia (žĺtky a bielky zvlášť), 250g bieleho jogurtu, 100g sušeného ovocia( ja som dala sušené jablká, figy a datle).


Na začiatok som pokrájala všetko sušené ovocie na menšie kúsky a zaliala pár lyžicami rumu. A kľudne sa vám môže šmyknúť ruka. U mňa je to už pravidelnosť :-)


Pripravila som si do samostatnej misky múky a prášok do pečiva. Preosiala a spolu premiešala.
Zmäknuté maslo som vymiešala s práškovým a vanilkovým cukrom dopenista.


Postupne som zašľahala žĺtky a pridala som jogurt.


Nakoniec som pridala múky a vyšľahaný sneh z bielkov.


No a samozrejme sušené ovocie s rumom. Ktorý už krásne vsiakol a prevoňal ovocie.


Cestíčko som vyliala do chlebíčkovej formy, vymastenej a vysypanej múkou.


Pri 160 stupňoch som piekla koláčik/chlebíček cca 55 minút. Treba pozvoľna, cesto je vďaka jogurtu ťažšie a preto potrebuje trochu viac času.
Po upečení som ho vyklopila, nechala vychladnúť a studený pocukrovala práškovým a vanilkovým cukrom. Len tak trošku. Taká sladká bodka na záver :-)







utorok 28. februára 2012

Aj takto sa dá:-) Pri mori na pláži.

V posledných dňoch som nejaká chorá. Nič ma nebaví, neviem sa na nič sústrediť, a čo je pre mňa asi najhoršie, nechutí mi poriadne jesť. A aj keď sa najem, strácam poriadne chuť a neviem identifikovať to, čo jem. A nanešťastie aj "vďaka" tomu ma vôbec nebaví a ani nemám silu niečo variť alebo piecť. A preto ma obzvlášť potešil mail, kt. som si našla dnes ráno. Veď posúďte sami :-)

Dnešný koláč vznikal celý deň. Síce som o tom ráno ešte nevedel a vlastne až do večera som vôbec netušil, že to tak bude. Sme si nejak písali o mori a pláži cez deň a že si nejaká chorá:(. To som tiež ešte vtedy nevedel, že z toho bude koláč.

Tak či tak, prídem domov z práce. Vystúpim z auta a prvé čo ma napadlo je, že či som ráno vypol konvicu ( vypol - žijem) . Druhá vec bola, že upečiem more a pláž. Nabehol som do terna a teraz, či to spoznáš:) Kypraci prášok do pečiva. Inak to je mega vec, nechápem z toho. Keby som bol Gandalf a išiel by som bojovať proti Sarumanovi tak mu to nasypem za dva balíčky pod vežu, zapálim a jeho by to vyšumelo z tej veže. A tomu hovorím kúzlo! No nič, odbočil som.

Spať k ingredienciám. Vanilkový cukor, 7 vajíčok, hladkú múku, práškovy cukor, mlieko. Už vieš čo to je? Chýbajú tam dve ingrediencie, ale je to tvoja mandľová bábovka čo som robil:) Vidíš, to som si odvtedy zapamätal, čo potrebujem na super základ ( no vlastne nie, na maslo som zabudol ). Ďalej potrebuješ broskyne, jahody, vanilkový puding, kiwi puding, smotanu, 5 megacéčok a soľ.

Cesto je jednoduché, zmiešal som žĺtka, bla bla bla bla bla bla bla a máš cesto. Veď však mandľová bábovka. Do cesta pridáš trocha soli asi tak 0,05 gramu. A vieš prečo? Lebo môžem! Žijem v slobodnej krajine, ktorú mi mamča s tatom vyštrngali na námestí. Takže nemusím riešiť čo môžem a čo nemôžem. 

Toto potom hodíš na plech a dáš do rúry. Rúru nastavíš na stredný plameň v rozsahu 100 až 1000 stupňov. Nechcel som ti toto písať aby si sa o mňa nebála ale stala sa mi taká vec no... Neviem, či vieš, ako fungujú tie staré plynové rúry, to zatlačíš dáš tomu plný kotol a čakáš.
Potom škrtneš zapalovačom a ono to horí. No tak som zatlačil a čakám, neviem čo ma to napadlo, ale začal som rozmýšlať o tom, že keby som mal 5 detí, ako by sme vlastne sedeli u mňa pri stole. Lebo ako hlava rodiny by som nemohol predsa sedieť v rohu a z druhej strany je stena. Tak som si to tam v hlave prehadzoval. No jediné, na čo som asi po troch-štyroch minútach došiel, že deti by boli pod stolom a manželka by mala spílenú stoličku, aby som vynikol, akože som teda tá hlava rodiny. A potom som si uvedomil, že ja som vlastne ešte tu rúru nezapálil.
Tak rýchlo rýchlo zapalovač a boooooom taká ani nie rana ale ten plameň:DD ja som sa tak strašne zľakol, že som vlastne ruku vytrhol smerom hore a narazil s ňou na plech, s plechom na vrch rúry a zasa späť. Ako no dosť bolesť, chvílu som si myslel, že to snáď mám zlomené ako som sa válal  na zemi v podstate v plači od bolesti spojeným s nekontrolovateľným smiechom:D 

Každopádne dáš to tam. Ja neviem, dajme tomu, že na 25 minút, who cares, mám oči tak som to proste občas pozrel ako to vyzerá. Medzitým v stredozemi Legolas zomrel, Aragorn si umyl vlasy a jediný kto zostal bol Gimli. Jaj a spravíš si vodu. Voda je tiež jednoduchá. Vyšlaháš bielka, pridáš do nich cukor a troška brusnicového ( ?!?! ) džúsu, neviem to je asi po česky. Legolas by vedel ako sa to volá na Slovensku, bohužiaľ zomrel. No proste tam pridáš tú štavu a ono sa to sfarbí na modro.


Potom otestuješ, či to máš dostatočne pevné. Tak ako to testujú všetci kuchári, predsa to otočíš dole hlavou a ono to nevypadne. Ale treba veriť svojej práci, takže to musíš mať nad hlavou. Inak to nie je ono:)


Koláč sa pečie a čo teraz, vodu už máš. Zoberieš smotanu na šlahanie a vyšlaháš, úplne zbytočná vec, je to v podstate nanič v tom recepte a prečo som to spravil? Lebo možem! Tam tiež dáš cukor, aha ten dáš aj tam predtým do toho snehu samozrejme. A zafarbíš. Zmiešaš a máš vodu. Na pláž potom potrebuješ piesok a trávu za pieskom. Obe spravíš z pudingu. Zoberieš mlieko a puding a bla bla bla voala máš puding.

A teraz to kúzlo. Tesne predtým, ako by koláč zhorel, ho vyberieš, rúru necháš peckovať. Na koláč dáš do polky vodu,  je fakt dôležité spraviť vlnu a hodíš ho tam spať. Necháš to tam na pár minút. Potom vyberieš, spravíš pláž a trávu.


Pláž otvoríš a začnú ti tam chodiť ludia, niektorí sa začnú kúpať. Niektorí len tak ležia pod slnečníkom. Niektorí sa zasa hrajú na piesku.


Taká pohodička, všetci sú šťastní, ale zdanie klame. V diaľke sa na pláž približujú tri žraloky, ktoré sú fakt hladné. Ľudia sa kúpu a vôbec netušia aké nebezpečenstvo im hrozí v modrom mori, ktoré sa o chvíľu zmení na masaker.


Hej, žraloky sú také, je mi ich aj v celku ľúto. Keď si zoberiem, že ja by som bol žralok. Celý deň len ryba ryba ryba ryba. Ako vieš no. Veď varíš, predstav si, že by si mohla variť iba asuk uvocipurk . Podla mňa takto vymýšlajú názvy pre jedlá, inak si to neviem odôvodniť. No to je jedno, proste bola by si asi nadšená a ak by ti niekto doniesol do kuchyne regrubmah egam tak by si si asi tiež dala. Takže ja som za žraloky, nech si papajú ľudí koľko chcú, keď im chutia. Keď niekedy nejakého stretnem tak sa ocukrujem ešte. Nech má radosť zo života.

No každopádne, je mi ľúto že si chorá:( A myslel som aj na teba, keď som piekol ten koláč, takže jedna osôbka si tam ty ( a nie, nie je to tá čo ju práve ide zožrať ten žralok... ) :) Tak aby si vyzdravela, postavil som ti na pláž aj lekára. Lieč sa a tento kúsok ti nechám:))))


Každopádne. Je úplne ale úplne jedno čo pečieš, ako to pečieš a z čoho sa to skladá. Hej možno sa to nebude dať jesť, možno zistíš, že toto nabudúce už nie a že toto tomu chýba. Asi sa kiwi nehodí ku vanilke a jahoda k broskyni a čučoriedke. Že smotana je zbytočná k vyšľahanému snehu. My dvaja máme rozličné pohľady na to či piecť z kuchárskej knihy alebo nie. Každý máme svoje pre ale aj proti a každý má tak trocha pravdu:) Hlavné ale asi pre mňa po dnešku je to, že obaja to robíme preto, lebo môžme.  Tam kde dá niekto čiaru tebe, že za túto čiaru už nemôžeš ísť pretože on povedal. Tam sa treba spýtať či je to jeho alebo moja hranica?


P.S: Samozrejme celé to je myslené na veci "normálne" v živote ktoré nás obmedzujú lebo... no lebo sú jednoducho hlúpe. Sú veci ktoré nemôžeme, ale sú to veci, ktoré by sme nespravili lebo nechceme a nie, že nám ich niekto nakázal. A ešte. Nevieš ako dostať tú brusnicovú farbu z bielej mikiny? Predsalen mikina bola dosť drahá a no troška som sa "pokuckal" tým:)

Vždy keď dostanem tento food experiment mailik, tak mi je lepšie, je to taká ta moja slepačia polievka na dušu :-)