Alebo ako by povedali naši italskí bratia PASTA FRESCA (som sa dozvedela z obalu múky).
Od mojej najlepšej sestry som dostala do daru krásny nablýskaný taliansky stroj/mlynček na vaľkanie cesta a výroby cestovín.
Včerajší deň bol na začatie prvovýroby priam stvorený. Chcelo to celé samozrejme akčný plán.
1. na začiatku bol Google-
pozerala som na webe všetky možné aj nemožné, dostupné stránky, foodblogy, reklamy a neviem čo všetko o samotnom procese výroby cestovín, kto akú múku používa, aký pomer vajec k múke dáva, či dáva do cesta vodu, olej, soľ...Čiže základ bol- vytvorenie si dostatočnej informačnej databázy. Keď som mala informácií viac ako dosť, nastal krok číslo 2.
2. valček na cesto?
raz sme to spolu skúsili, čo sa cesta na cestovin týka. Milujeme sa s valčekom, prechovávame k sebe hlboké city, ale pri cestovinách žiaľ nemáme spoločnú púť. Preto som znovu otvorila svoju info databázu a hľadala ten správny (rozumej ideálny cestovinovač). A raz, keď som šla do školy varenia, som zablúdila do domácich potrieb a tam stál. Bol to osud. Vygúglila som si ho aj na webe, aby som sa na neho mohla hocikedy pozrieť. A na moju veľkú radosť (veľkú je slabé slovo) k nám nakoniec dorazil v celej svojej kráse. IMPERIA. Už len jeho meno hovorí za všetko.
3. výber múky-
keď už len cesta do školy varenia bola osudová a stretla som na nej cestovinovač, tak som si tam hneď zaobstarala balíček krásnej talianskej múky na výrobu pasta fresca. Tak keď mlynček taliansky, tak na jeho krst padne aj múka talianska.
4. správny výber dňa D-
neviem ako vy, ale u mňa niekedy nastávajú také "sezóny", kedy sa mi proste nedarí, keď som schopná pripáliť aj vodu na čaj. A to som, samozrejme, pri výrobe tejto dokonalej potraviny nechcela. Lenže ako na to prísť? Je to jednoduché, včerajší deň si našiel mňa.
Na začiatok predstavujem dve nominácie na najlepší ženský a mužský výkon (rozumej múka a cestovinovač):
A ako to celé vlastne prebiehalo:
No, podľa dostupných zdrojov si mám odvážiť múku (200g) a pripraviť vajcia (2ks). Z múky som si urobila kráter (čo sa podarilo), kam som mala rozbiť vajcia a postupne z toho urobiť kašičku a cesto. Samozrejme, mne vajko vytieklo:
Nič to, neprepadala som panike, kuchynská linka dostatočne široká, zvládnem to aj tak. Stalo sa. Akurát som do cesta priliala trošku vody, aby bolo cesto poddajnejšie. Btw. odporúčam všetkým toto cesto, kto má príliš veľa energie alebo adrenalínu z práce.
Je nutné ho miesiť dlhšie, ako obyčajne, chvíľu trvá, kým sa dostane do žiaducej formy. Pre mňa žiadúca forma vyzerala tak trochu ako mozoček.
Cesto som nechala cestom a siahla som po hlavnej hviezde večera- IMPERIA. Cestovinovač som predtým umyla, vyleštila, zložila a naše tenkrát poprvé mohlo začať.
Cesto som pokrájala tuším na 5 častí, IMPERIU nastavila na veľkosť váľkania číslo 6 (ona je totiž taká úžasná, že som si mohla zvoliť hrúbku vyvaľkania) a išli sme nato.
Začali sme na 6, pokračovali na 5, potom 4 a 3 hrúbka bola naša cieľová stanica.
Spočiatku som mala okraje trošku zubaté, ale ono je to vždy tak, že je nutné si nájsť tú správnu zlatú cestu. A tá moja bola asi takáto:
plát cesta IMPERIA vyvaľkala, ja som pomúčila, preložila a vrátila späť IMPERII. A to vždy 3x na každom stupni. Neviem či sa to tak má, ale mňa to strašne bavilo. Takže kto bude chcieť, pripravím mu cestoviny, lebo ma to fakt baví :-)
Pripravila som si pláty, ktoré sa dajú používať ako lasagne. Ale ja som chcela prúžky. Preto IMPERIA vytiahla ďalšie eso z krabice a začali sme vyrábať prúžky. Tentokrát som ich nevaľkala na 3x, vypadli hneď na prvý pokus.
No strašne som sa z toho tešila. Všade múka. Na mne, na zemi, na foťáku, všade. Ale ten výsledok!!!
Tááááke množstvo prúžkov som narobila z 200g múky.
A teda aby dielo bolo dokonané, cestoviny boli nakoniec uvarené v slanej vode. Vyzerali takto nejako.
Keď ich voda uvarila, zliala som ich, šupla do misy, trochu obliala olivovým olejom a išla som degustovať finálny produkt svojej manufaktúry. Teda, dobré sa chváli samo, ale toto...Nebíčko v papuľke! Ľahké, krehké, hodvábne :-) Ani som k tou nič nepotrebovala, mne chutili len tak, s olivovým olejom.
Ale teda, aby som svoje umenie doviedla skoro k dokonalosti (tam mám ešte ďalekú cestu), pripravila som mojim ešte bazalkové pesto a jednoduchú rajčinovú omáčku.
Zožala som úspech:-) A hlavne ma to strašne moc bavilo, takže keby niekto potreboval cestoviny, som plne k dispozícií. Teraz je na rade moja drahá sestra, pre ktorú budem robiť špaldové. A dúfam, že to bude minimálne aspoň taká zábava, ako boli tieto :-)
Btw. okrem iného milujem cestoviny s cukrom a kakaom. Aké máte radi cestoviny vy?
