Tento rok sme mali po boku číslo 13. Keď som bola vo France, nemali sme ani číslo stola ani číslo izby trinásť, predsa len, nieje to šťastné číslo. Ale keď sa obhliadnem, tak so sebou toto číslo prinieslo viac než dosť...
Január
Tento mesiac bol u mňa veľmi, miestami až príliš dynamický. Najväčšiu a asi aj najkrajšiu zmenu mi priniesol do života práve tento mesiac. Presťahovala som sa k svojej polovičke. A vtedy to naozaj začalo. Naozaj mi to potvrdilo jednu krásnu pravdu, kým spolu nežijete, neviete o čo v tom vzťahu a medzi vami naozaj ide.
Zrazu sa prestanú riešiť výpredaje a taký lak na nechty a tamto tričko, pretože priorita v daný okamih je nová deka alebo posteľné prádlo.
Naučilo ma to, a vlastne aj stále učí rešpektu, úcte voči tomu druhému a naozaj sa oplatí sa vzájomne počúvať, v spoločnej domácnosti sa to vie krásne vrátiť.
Február
Tu sme si s maminou zabúkovali dovolenku v mojom krásnom milovanom Francúzsku a už od toho dňa som začala rátať dni, keď už naozaj ale KONEČNE vyrazíme.
Marec
V marci sme ešte stále nemali kuchyňu, ktorú sme začali prerábať v prvej polovici januára. Priznávam, bola som už s nervami v koncoch, keď ma stolár poslal do kelu, že na dohodnuté stretnutie nepríde, lebo ma rezervovanú halu a ide hrať florbal. Darmo, určený rebríček hodnôt nepustí.
Našťastie sa nám podarilo nájsť šikovného "chlapca na všetko", ktorý nám nábytok postaval, zapojil spotrebiče a ešte aj vymaľoval. No radosť pozerať sa, keď nám to za týždeň celé vyrástlo pod rukami. Teda tomu šikovnému pánovi. Keby to bolo len a len na nás, do dnešného dňa ani nevarím.
Odbehla som zároveň desiatku na ČSOB maratóne, hájila som firemné farby. Beh milujem, ale v tých mínusových teplotách nič moc, skončila som s prechladnutím. Ale bola medaila.
Končí vykurovacia sezóna, slniečko krásne svieti a pomaličky nás ohrieva. Začina sa to okolo nás zelenať a my sa tešíme zo špenátu a mrkvových koláčov. S Majánom si na seba už pomaly ale isto zvykáme a pri hádke, ktorá nás miestami postretne sa už nebalím a neutekám k rodičom. Vnútorne som gratulovala sama sebe, že viem tieto drobné katastrofy sama v sebe ustáť a vydýchla si asi aj moja mamina, lebo ma tam už nemá stále na krku.
Máj
Pomaličky ale isto sa to blíži a naša síce krátka ale určite úžasná dovolenka vo France. Aby som nejako čas zúročila, odbehli sme si s kolegami štafetu Run&Fun. Každá jedna takáto akcia s kolegami je fajn, držíte ako tím a po odbehnutí sa cítite spolu viac zomknutí. Palec hore.
V máji sme zároveň s Luckou urobili dobrú vec a dali beh pre život, ktorý organizuje nadácia Tesco.
V tomto mesiaci som si urobila ešte jednu krásnu radosť, našli sme farmu, kde môžeme chodiť na koníky. Krásne ušlachtilé zvieratá, z ktorých ide prirodzený rešpekt. Sú proste úžasné. A áno, potvrdzujem, svet je najkrajší z konského chrbta.
Jún
Krásny prvý letný mesiac jún. A tento bol obzvlášť horúci. Pilsner urquell nám zorganizoval vychytávku v škole varenia vo svätom Jure- foodbloger camp, kde nás viedol kuchár Ondrej z relácie Kluci v akcii.
Tieto naše stretnutia sú geniálne, vidíte naživo ľudí, ktorí stoja za parádnymi foodblogmi a viete sa porozprávať o tých "naozaj vážnych" problémoch- prečo sa to jedlo nevie tváriť krajšie na fotke a pod. Pri šporákoch bolo mimoriadne teplo, ale za tú dobrú atmosféru to stálo.
A dočkala som sa!!!!!!Au revoir Slovaquie, bienvenue France !!!!
Tento rok sme pozreli juh France- Marseille, Nice, Carcassonne...Týždeň ubehol, ani neviem ako a boli sme späť doma. Nechcelo sami, ale zasa, taká dobrá bryndza chutí vždy a spolu s hríbovou polievkou boli veľkým lákadlom po ceste domov.
Júl&August
Čas k týmto dvom mesiacom sa vždy strašne moc vlečie a keď sa k nim konečne prepracujem, ak celé nejako rýchlo preletia, že ani vlastne neviem ako. Zarezonovali vo mne dve udalosti.
Fotenie pre Emmu. Úžasné popoludnie plné slniečka s Broňou bol pre mňa tajný splnený sen, na ktorý asi nezabudnem.
Tohtoročný august bol pre mňa s Majánom mimoriadny- našli sme si naše "dieťatko"- na portáli bazos.sk sme si našli našu milovanú mačičku Salonku. Cez leto sme si ju vyhliadli a do 20.9. sme si na ňu pekne počkali, kým bude pripravená opustiť svoju maminku.
September
Cez leto sme si na zľave dna kúpili výlet do Prahy. Toľko sme špekulovali, že sme sa tam nakoniec vybrali až v polovici septembra. Krásny výlet sme si urobili v Praze stovežatej. V praze je proste blaze.
Pozreli sme pamiatky, múzeum sexu (ešte teraz sa červenám, keď si spomeniem, čo všetko sme tam videli) no a samozrejme jedli!
Týždeň na to, čo sme sa vrátili sa k nám nadobro presťahovala naša Salonka. Už si bez nej nevieme predstaviť, že by sme fungovali. Zvieratko sa vám vie dostať tak geniálne rýchlo pod kožu, až je to neuveriteľné...
Na tento mesiac mám dobré spomienky, boli sme v Bojniciach v kúpeľoch. Okrem toho, že som si geniálne oddýchla a nechala sa rozmaznať do špiku kostí, tak viete čo? So sestrou sme mamine našli frajera!
November
Pomaly ale isto prichádza zima, dni sa skracujú, začínam mať dosť depku, ja totiž zimu veľmi nemusím, takže každé ráno pred odchodom do práce len vrstvím oblečenie, aby som bola dostatočne obalená pred tou ruskou zimou. Najhoršie na tom je, že tu zima ešte ani poriadne nebola, ale už by bolo fajn, keby vlastne ani nechodila.
No a samozrejme už sa začínam obhliadať po prvých vianočných časopisoch a robiť kilometer dlhý zoznam, čo všetko sa napečie.
December
Okrem toho, že som ten kilometer dlhý zoznam vytvorila, som 95% naozaj spáchala.
Na čo som najviac hrdá je vianočná štóla a vianočka. Chutilo aj okoliu.
Okrem toho, že nás postrehli krásne a pozitívne zmeny a chvíle, prežili sme si aj menšie drámy. Ale to radšej ani nesumarizujem, zbytočne to vyvoláva smútok na tvári a to nepotrebujeme.
Koniec roka je na sumarizáciu vhodný, ale len na to dobré. Veď to väčšinou aj tak chodí. Zlé odíde a ostávajú len spomienky dobré...
No a samozrejme, čo by to bolo za nový začiatok roka, keby som si nedala predsavzatia. Okrem toho, že som si samozrejme sľúbila, že z toho stacionárneho bicykla už naozaj nebudem robiť len vešiak, som si sľúbila, že si pripravím aj pár kitchen challenges. Tak uvidíme, ako nám to celé vypáli.
Každému jednému z vás, kto zablúdite ku mne na blog, želám najmä veľa zdravia a chuti do jedla. Ostatné už príde aj samo. Najmä láska, tá sa objaví vždy tam, kde je očakávaná najmenej....
Takže priatelia, užite si Silvestra, pozor na stavy bolehlavu a a nech sa vám v roku 2014 splní len všetko to, čo si želáte a prajete. Dúfam, že sa tu budeme stretávať aj naďalej pri dobrom jedle.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára